Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Museo italiano di antichità classica — 1.1884/​85

DOI Artikel:
Vitelli, Girolamo: Spicilegio florentino, [2]
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.9011#0170

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
SPICILEGIO FIORENTINO '>

IX.

Dal codice Laur. 57, 42 (s. XII), f. 1691" sq.,
trascrivo un aneddoto abbastanza curioso, desti-
nato a spiegare perchè gli antichi Romani soles-
sero il costume di lasciarsi crescere la barba. Non
so che questo aneddoto sia altrimenti noto;2) ma,
come in altra occasione potremo vedere, è ben
probabile che esso si legga in altri codici, e spe-
cialmente in quelli ad altro scopo rammentati dal
Bekker Anecd. Graec. p. 1094 n. Notevole è del
resto in questa storiella, che il prezzo patteggiato
dai Galli per togliere l'assedio sarebbe stato di 25
talenti: Dionigi di Alicarnasso pare sia l'unico
scrittore che indichi la stessa cifra (Ant. Rom.
XIII, 9 [13] Riessi. ; A. Mai, Coli. Nov. II, 483).

Trascrivo dal codice correggendo, quasi sempre
tacitamente, i molti errori di itacismo: al lettore
certo importerà poco sapere che il manoscritto
ha 7Twycovozqocpfjv, 'giqqovzai etc.

Bdqfia Tvwyo)v xal fiaqfidzog ò Ttcoycoviag. zò óè
TTcoycovozQocpslv cP(o[lccToi óid luGovg zò naXaiòv si%ov
s'S, alziag zoiavzrjg. TaXdtai rrjv PooiirjV syòóov
nXrjv zov KanszovXiov Xaftòvzsg IxXirtsTv (sxXsi-
rrrjv cod.) zr]v avzov nqoGsóqsCav {nqosóqiav COd.)
Gvvs'3-svzo, si xqvGi'ov Xdfioisv e xal x zdXavza, óid
zò Vito Xijiov xal Xoijxov xal avzovg ósivojg mé^sdO-ai.
KafiiXXog óè (fsvywv slg 'Aqósdzag xal iprjyoj zrjg fiov-
Xrjg avxoxqdzwq dzqazi]yòg alqsd-slg, nqmzov $ièv zr]v

4) Continua da p. 32.

*) È ad ogni modo da confrontare Synes. Calvit. Encom.
c. 1C, p. 79 sq. Petav., indicatomi dal prof. Comparetti.
3) Liv. 5,49,4 ' in somirutae solo urbis et natura inacquali. '

aìa%qdv ofioXoyi'av zwv TtoXizwv óis'Xvtìsv, zó te %qv-
aCov xoTg%iXidq%oig anocféqsiv ósówxs noXXà naqa (sic;
sómxs noXXd (Xéywv) 7Tsql?) zov [ir] ósìv %a>qlg avzo-
xqdzoqog fieflaiag sivai GvvS-fjxag nqòg zs zòv Bqsvvov
avzòv zòv i'gdq%ovza zov tizqazov xal zovg TaXàzag'
srcsiza d-Qa<Swo[lévoig xal zfjv dqalqsGiv zov %qv-
Gwv (ósivòv?) noioviisvoig gv[.ifiaXwv (cod. GvXXa-
{ìcòv sic) szqsipazo. zrjg óè /idxrig èv zònoig 6xsvoTg xal
dvcotudXoig3) ovGrjg s(v) 'gixpovXxlaig 6 dywv avzoìg xa-
tétizrj' Gvvzqiftsvzwv óèxalzovvcov zwv Goo/iazcovi?)4)
xal zojv ysvslwv dvzsXa^ifìdvovzo. o&sv vvxzòg snsiyo-
fis'vrjQ dno%wqi)o'ag ò KdfiiXXog xal rrjv naqaXsmo-
iisviqv dOqoìtìag Gzqazidv, dnoxsiqaGd-ai (dnoxsiqa-
d-ézai COd.) zovg nàywvag rcaqaxsXsvffdfisvog, sv
z(7i tzsÓioj eìg zrjv smovtiav d(fvco nqoGsnsGs, xal zò
ttXslGtov avzcòv dvaXoc>6ag zrjg óvvd/iscog, zovg Xoi-
novg cpvystv dnò ndtìrìg zfjg 'izaXtag rjvdyxaGs. sv-
zsv-O-sv óióa%&svzsg Pw/iaioi oog sdzlv (oV sGziv cod.)
dvzi'Xrjipig (3sfiai'a zolg TToXs/.i£oig fj zov ysvslov $a-
■0-vzrjg, èvéjisivav wg TtoXeflixoì zavzrj zfj nsqivoia.
zfjg óè fiaGiXslag ósvqo nszaTtsaovGiqg jxszd zr]v dvd-
Xwtfiv zr]v sttÌ 'Ovoqiov (sic), ysvcòv lm\iiyévzwv avzfj
§aq@aqix(àv, ol jxèv Gzqazmzai ozs órjTTOzs xazenav-
(Xavzo zfjg smze%vrjG£wg 5) zavzrjg, ol óè IsqsTg slzs
{óiazo espunto) zfjg evclafìsCag oog ivzsXsìg Gzqaziwzai,
slzs S-siozs'qav fiszwvzsg òóóv (ozi zò avr^àv slxmv
zfjg diólov xqfóswg), slzs zò nsqiz%u>nazixòv sxzqs-
Ttóiisvoi zò zov acófiazog, szi xal vvv fióvoi 2-vqovzai
za ys'vsia.

*) Il codice ha rovxov (sic) rùv Gwfj.cawv. Il mio amico
L. M. mi propone wraov invece di tìmfidtiav.

6) Cod. èmre/piascas scritto come è riprodotto nella ta-
vola a p. 166, n. 43. Cf. sopra p. 13.
 
Annotationen