Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

4. Ján Jakub Stunder, Kristus na hoře Olivetskej povzbu-
dzovaný anjelom-utešitelom, 1797, olej.

zomrel 4. 6. 1809 při Frederiksdale)23 rozvíjať už aj
smerom utvárania osobitých foriem a prejavov,
reagujúc přitom, prirodzene, ešte stále, aj keď
už menej intenzívně na podněty francúzske a ta-
lianske. Významným príkladom bola pre něho
aj tvorba Antona Raphaela Mengsa.24 Jednu z jeho
vývojových tendenci!, ktorá nadobudla postupné
určujúci význam, představovalo dielo Stunderovho
staršieho súčasníka Jensa Juela (nar. 12. 5. 1745
v Baislev auf Fünen — zomrel 27. 12. 1802 v Ko-
dani).25 Prostredníctvom svojho žiaka Christoffera
Wilhelma Eckersberga (nar. 2. 1. 1783 v Sundevede
— zomrel 22. 7. 1853 v Kodani)26 určoval potom
Juel v prvej polovici 19. storočia do značnej miery
charakter dánskej národnej školy. Súčasne so zdob-
ným a minucióznym štýlom rokoka sledoval Juel
vo svojich naj lepších prácach líniu raného klasiciz-
mu, v intenciách osvietenstva sa zaujímal o 1'udskú
individualitu. Svoje modely zobrazoval v prirodze-
nej póze, bez lichotivého prikrašlovania či lubivej
koketérie vo výraze, v ideovej polohe nie vzdialenej
německému Antonovi Graffovi.27
Začiatočná tvorba Jána Jakuba Stundera sa
napájala — ako sa zdá — na obdobnú polohu.
Podobizeň viceadmirála Karola Fridricha Le Sage
de Fontenay z roku 1784, datovaná rokom vzniku
Davidovej Přísahy Horáciov (jediná práca z uměl-
cových počiatočných vývinových fáz, z ktorej sa
nám podařilo získat fotografickú dokumentáciu),
ukazuje na věcné, triezve, nepřikrašlujúce konšta-
tovanie vonkajšej podoby. Prezrádza umelcov
zmysel pre príznačnost detailu (dvojitý masitý
podbradok, široký korenný nos a pod.) i úsilie
o postihnutie trvalých charakterových črt indi-
viduality portrétovaného.
Následuj úce obdobie Stunderovej činnosti ostá-
vá predbežne naďalej neobjasněné. Podlá Panděra
Stunder roku 1784 odchádza vedno so svojím
o niečo starším druhom, dánským maliarom Her-
mannom Cabotom (nar. 7. 8. 1754 v Kodani —
zomrel 5. 12. 1814),28 neskór profesorom na ko-
danskej akadémii výtvarných umění, do Talianska.
Ako to dokládá aj Stunderov a Cabotov příklad,
Taliansko, napriek tomu, že stálo v súdobom
európskom prúdení už mimo ťažiska vývoja,
vďaka svojej bohatej umeleckej minulosti ne-
strácalo pre výtvarníkov přitažlivost a nebolo bez
podnetnosti. V akom smere sa orientoval Stunder
v spleti jeho obsiahlej tradicie, je dnes tažko
identifikovat. DÍžka jeho tamojšieho pobytu, po-

40