Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

I. Jánoš': —
— T-
týči jec E" o
postáv, -
ale na v E-
relácie. =-2?
stráň kn E.
na jáno = æ
niečo po E
Pravd = N
dit, že b E
pamiatk -
mujeme E
vých obi E"
. — m
a sme si p—
ktorá dc =-
sa v tej =_?
o určité E
otázku, = co
„Jánoši!'jE
pozičný = oj

10

dová malba na skle. Póvod: severně Slovensko.

i vých
zaike,
sj ko-
iboch
ov -
-uálne

tradicie modifikovaný, resp. do ktorého bol vložený
nový zmysel.17
Napokon je tu este jeden argument. Musíme sa
totiž pýtat, prečo sa v opísanom a kanonizovanom
obrazovom type neuplatňuje princip osve kompo-
nované] hrdinskej figúry, vyrastajúci z antického
umenia, a naopak, prečo sa nám z ludových
obrazov jánošíkovskej legendy prihovára tradícia
v podstatě naratívneho pozdížneho pásu, dedičstvo
to východných výtvarných kultúr.
Nové objavy středověkých nástěnných malieb
na Slovensku ukazujú, že tradicie byzantského
maliarstva mali u nás aj v oficiálnom chrámovom
uměni oveïa dlhšiu a hlbšiu životnost, než sa to
donedávna tušilo, a že toto maliarstvo bolo u nás
vždy amalgamované zásadami, žijúcimi podnes
v 1’udovom umění. Kto móže dnes presnejšie od-
hadnúť, ako dlho a v akých podobách přežíval
tento odkaz v neoficiálnom, 1’udovom umění ?

j tvr-
kými
vedo-
notli-
íciách
lzery,
Ak
ž iba
ne si
typu
kom-
vskej

O
o