Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 124
DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0138
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Neznámy obraz
z Maulbertscliovej dielne v Pruskom
MARIA MALÍKOVÁ

„Uplynulo už niekolko rokov, čo dal c. k. generál
gróf František Xaver Königsegg postavit farský
kostol v Pruskom. Táto budova dostala vtedy
všetky ozdoby a krásy, ktoré móže poskytnúť
umenie a vkus a bola slávnostne zasvátená apoš-
tolem Petrovi a Pavlovi. Hlavný oltář je čo naj-
nádhernejšie vyzdobený zlatom a okrášlený obra-
zom spomínaných apoštolov, ako sa navzájom
lúčia. Ten, kto pozná diela pána Maulbertscha
a vie hodnotit umenie, ten si bude moct 1’ahko
utvořit dóstojnú představu o dokonale j malbě
tohto oltárneho obrazu . . Z'1
Týmito větami začína sa v Pressburger Zeitung
z 30. septembra 1780 zpráva o velkej slávnosti
v Pruskom pri Ilave, ktorá sa uskutočnila dňa
17. septembra toho roku z příležitosti uloženia
ostatkov sv. Vincenta v kostole. Spomínaná no-
vostavba kostola, vybudovaná na mieste star-
šieho kostola, tak isto zasváteného apoštolem
Petrovi a Pavlovi,2 slúži dodnes ako farský kostol.
Je to jednoduchá jednoloďová stavba s oválnou
svátyňou a vežou v priečelí.
Vnútorné zariadenie kostola je zaujímavejšie
ako jeho architektúra. Až na malé doplňky sa nám
zachovalo asi v tej podobě, v akej v 18. storočí
vzniklo. Skládá sa z hlavného oltára, bočných
oltárov Jána Nepomuckého a Karmelitánskéj
Panny Márie, menšieho oltára v kaplnke Františka
Xaverského, kazatelnice, nástavca nad krstitel-
nicou a z plastickej výzdoby organa.
Soehárska výzdoba kostola je pravděpodobně
dielom jediného, doteraz neznámého rezbára,
ktorý ešte zotrváva na princípoch vtedy pomaly
už překonaného rokokového názoru. Určité pří-
buzné črty v modelácii a v typike tváří ho zbli-
žujú s tvorbou Ondreja Schweigla, moravského
sochára 18. storočia. Našu pozornost púta jeho
dielo najma po ikonografickej stránke. Kazatelnica

je typom tzv. „lodičky Petrovej“ — jej rečnište
má tvar Iode a nad baldachýnem je znázorněný
lodný sťažeň s plachtou a hrajúcimi sa putti. Je to
doteraz jediný známy typ takej to kazatelnice na
Slovensku.3 Zaujímaví sú tiež dvaja velkí anjeli
po boku tabernakula hlavného oltára, ktorí majú
namiesto noh další pár křídel — čo je v ikonografii
barokového sochárstva zriedkavé.4
Na maliarskej výzdobě oltárov kostola sa
podiel’ali viacerí autoři. Nesignovaný obraz
hlavného oltára připisuje zpráva v Pressburger
Zeitung priamo Františkovi Antonovi Maulbert-
schovi. Oltárny obraz 1’avého bočného oltára, na
ktorom je zobrazený sv. Ján Nepomucký ako
spovedá českú královnú, je signovaný J. Zannu-
sim, trnavským maliarom 18. storočia.5 Ďalšie dva
oltárne obrazy — obraz P. Márie ako odovzdáva
škapuliar sv. Simonovi Stockovi a Oslávenie sv.
Františka Xaverského nie sú signované. Sú to
málo významné práce, ktoré vytvořili zrejme
neznámí miestni maliari.
Bližšie okolnosti okolo vzniku stavby a jej
autoroch sú doteraz neznáme.8 Poznáme iba sta-
vebníka kostola — grófa Františka Königsegga7
a jeho manželku Sidóniu rodenú Esterházy.
Uvádza ich aj nápis s chronograrnom nad portá-
lom kostola.8 V záznamech členov konventu
františkánův, ktorí boli v Pruskom usadení,
zachoval sa přesný dátum požehnania kostola -
12. Oktober 1776.9
Citovaná zpráva v Pressburger Zeitung je do-
teraz jediným prameňom o autorovi hlavného
oltára, za ktorého jednoznačné určuje F. A.
Maulbertscha. Spomínaný obraz dodnes visí na
stene svätyne kostola, zasadený v bohatom roka-
jovom ráme. Před ním je představené taberna-
kulum oltára. Obraz znázorňuje rozlúčku apoš-
tolov Petra a Pavla před popravou.

124
loading ...