Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Ecce homo zo zbierok Slovenskej národnej galérie

Libuša Cidlinská

V zbierkach Slovenskej národnej galérie je
flámske maliarstvo zastúpené len malým súborom
obrazov; takmer všetky tieto malby sú prácami
neznámých autorov a čakajú na vedecké spraco-
vanie a zaradenie do kontextu vývoj a nizozem-
ského maliarstva. Jedným z takýchto obrazov je
i Kristus bolestný, při převzatí zo Slovenského
múzea označený ako kópia podlá fllámskeho ma-
liara z 15. storočia.1
Je to malá dřevená doska, na ktorej trním koru-
novaný Kristus v nachovom plášti ukazuje klin-
cami prebodnuté ruky. Plást cez plecia nechává
krátký krk a ěiastočne i hrud obnažené. Podvih-
nuté ruky před postavou, nepatrné pootočenou do-
1’ava, majú mierne pokrčené prsty a vystreté
palce; dlahami sú obrátené k divákovi. Maliarovo
úsilie sa sústredilo predovšetkým na hlavu, na
ktorej upútava pretiahnutý obličaj s velmi plas-
ticky modelovanými jednotlivými častami. Tak-
mer celé čelo zakrýva trhová koruna, pletená zo
zelených prútov rôznych odtiehov s dlhými pich-
liačmi. Pod mierne zvrašteným výrazným obočím
sú zakrvavené oči s mierne privretými vičkami,
pod očami silné vystupujú podočné váčky, na nich
a okolo dlhého nosa trbliecu sa slzy. Nepatrné
pootvorené ústa sú zošpúlené, pery másité. Mierne
přepadnuté líca lemuje krátko přistřihnutá brada.
Vlniace sa vlasy spadajú na plecia. Tvář má vážný
výraz, bolestný pohlad oěú akoby sa strácal v jem-
nom závoji síz.
Ak sa zaoberáme flámskym maliarstvom po-
sledných desaťročí 15. a začiatku 16. storočia,
střetáváme sa s týmto typom obrazu Krista bo-
lestného poměrně často. V tejto súvislosti nachá-
dzame aj konkrétného tvorců velmi příbuzných
obrázkov, a to Aelbrechta Boutsa. Aelbrecht bol
synom a žiakom Diericka Boutsa,2 ktorý pochádzal
z holandského Haarlemu a v 40. rokoch 15. storočia

usadil sa vo flámskom Louvaine, kde vytvořil svoje
najvýznamnéjšie diela, dnes zachované jednak
v tamojšom kostole sv. Petra a jednak v múzeách
a galériách v Europe i za morom a roku 1475
v Louvaine zomrel. Jeho nasledovníkmi boli dvaja
synovia, Dierick mladší a Aelbrecht, ktorý vtedy
ešte nebol plnoletý. Po otcovej smrti obidvaja
synovia zdědili kartóny a kresby, ktoré im slúžili
ako pomôcky a vzory pri ich vlastnej tvorbě
a udržovali rozsiahlu činnost otcovskej dielne i na-
dále j. Ak od Diericka mladšieho, ktorý zomrel
roku 1491, nie sú zatial známe žiadne obrazy,3 sme
aspoň čiastočne informovaní o maliarskej činnosti
Aelbrechtovej.4
Aelbrecht Bouts vo svojej tvorbě nehladá nové
možnosti výtvarného vyjadrenia, ktoré predzna-
čilo majstrovské umenie otca, jednej z najvýznam-
nějších postáv flámskeho maliarstva 15. storočia,
ale preberá z jeho diela všetky výdobytky, aby ich
uplatňoval na svojich prácach. Tvorba menej na-
daného syna postrádá často jemnost malby, cit pre
stvárnenie priestoru pomocou vzduchu a světla,
zvláštnu náladovost, charakteristické pre diela
Dierickove. Z Aelbrechtovej dielne vychádzajú
najmä drobné obrázky, opakujúce v mnohých
variantoch na malých diptychonoch dvojicu Krista
Trpitelů a Bolestnej Márie alebo obrázky sediacej
Madony s Ježiškom.
Takéto série replik toho-ktorého obrazu nie sú
vo flámskom maliarstve 2. polovice 15. a 1. polovice
16. storočia vzácné. O niektoré obrazy mali z naj-
róznejších příčin záujem viacerí milovníci umenia,
niektoré kompozície sa těšili zas velkej a trvalej
oblube, a preto bol po nich stále dopyt.
Preto umělci, ktorí ich namalovali, nechávali ich
vo svojich dielňach pomocníkmi rozmnožovat,
niekedy vznikali repliky aj mimo dielne póvodných
autorov u neznámých maliarov. Aj Ján van Eyck

150