Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Umělecký vývoj
barokového kostola vo Višňovom

ANTON BAGIN-LADISLAV ŠÁŠKY

I
Obec Višňové leží asi 10 km juhovýchodne od
Žiliny. Dva rady jednoduchých mutovaných
domov so záhradkami a hospodářskými budovami
tiahnu sa pozdíž riečky Višňovky malebným
údolím, ktoré lemuje svieži veniec vrchov s mo-
hutným homolovitým Minčolom v čele (1364 m).
Zakladajúca listina obce sa nezachovala. Posses-
sio Wysnew sa spomína prvý raz až roku 1393
medzi obcami, čo patřili lietavskému hradu.
Magister Deseu de Kapla prebral v tom roku
Lietavu aj s příslušenstvům.1
Višňové je čisto rolníčka obec, ktorá sa cez
stáročia pomaly vyvinula z malej osady. Baně
na zlato a med’ vo Višňovskej dolině, otvorené
v druhej polovici 14. storočia německými osad-
níkmi vo svahoch Minčola, boli velkým príslubom,
že Višňové vzrastie na prekvitajúce banské město.
Coskoro sa však ukázalo, že tažba vzácných kovov
vo Višňovskej dolině sa nijako nevyplácá. Preto
nemeckí hostia zastavili ťažbu a pravděpodobně
sa odsťahovali, lebo v súpise z roku 1543 nachá-
dzame už len tri nemecké priezviská.2
Na začiatku 16. storočia málo Višňové dvadsat
rolnických usadlostí.3 Dřevené domky osadníkov
i nájomníkov boli rozosiate po oboch stranách
Višňovky. Uprostřed nevelkej, roztratenej obce,
priamo na lavom břehu riečky, dal roku 1514
richtár Wyšnowský postavit malý, nenáročný
jednoloďový gotický kostolík s polygonálnym
presbytériom a dřevenou zvonicou. Okolo kostola
ponechal ohradené miesto pre cintorín. Archívně
pramene (najmä kanonická vizitácia z roku 1714)4
opisujú dost podrobné starý višňovský kostolík,
zasvátený sv. Mikulášovi. Kostolík bol zaklenutý
iba v presbytériu, v lodi mal rovnú drevenú po-
valu. K vnútornému zariadeniu kostola patřilo

roku 1714 kamenné gotické pastofórium, oltář
sv. Mikuláša, kalvária, kamenná stípová krstitel-
nica. Oltář sv. Mikuláša vykazoval typ gotického
křídlového oltára. Rezbár vyplnil jeho skriňu
sochami Madony s dietatkom, sv. Mikuláša
a sv. Vojtěcha. Na bočných obrazoch zachytil
životné deje oboch biskupov. V nadstavci zná-
zornil trpiaceho Krista s viničom, ktorý vo výške
držia dvaja anjeli. Po bokoch viniča umiestnil
sochy Bolestnej Matky a sv. Jána evanjelistu.
Žial, z póvodného gotického interiéru sa neza-
chovalo nič.
II
Náboženské boje 16. a 17. storočia nenechali
bez vplyvu Višňové a jeho gotický kostol. Na
přelome oboch storočí stalo sa Višňové skoro úplné
protestantským.5 Gotický kostolík patřil pro-
testantům do roku 1629.6 Komposesor lietavského
hradu a panstva František Révay vrátil kostol
katolíkom, ale váčšina višňovského obyvatelstva
ostala ešte takmer celé storočie protestantská.
K rekatolizácii obyvatelstva došlo až v 18. storočí,
keď nižšia šlachta i poddanstvo zo širokého okolia
začali asi od roku 1690 vyhladávať Višňové ako
mariánské pútnické miesto.7
Příliv pútnikov a ich štědrost sa čoskoro od-
zrkadlili v umeleckom pretváraní starého višňov-
ského kostolíka. Gotický kostol na začiatku
18. storočia dostal klenbu aj v lodi a postupné
i nový barokový interiér. Póvodný gotický oltář
sv. Mikuláša bol vyměněný jednoetážovým baro-
kovým retabulom s bohatou stlpovou architektů-
rou. Střed nového oltára tvořil vyvýšený trón
s ranobarokovou sochou sediacej Madony s die-
tatkom na rukách.8 V postranných nikách medzi
stípmi boli sochy sv. Mikuláša a sv. Vojtěcha,

38