Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

O knižných ilustráciách
Vincenta Hložníka

LEO KOHÚT

Stáročná nerozvitosť slovenského kultárneho ži-
vota a v pomere k ostatným kultúrnym stredis-
kám v strednej a západnej Europe zaostalá a po
maloživnostensky robená polygrafia spomaiovala
rozvoj slovenskej knižnej grafiky. Celkové zaostá-
váme knižnej kultúry prejavovalo sa najvýraz-
nejšie v knižnej ilustrácii.
Před vznikom ČSR převládala v slovenskej
knihe stereotypná typografia, ktorú dopíňala
skromná výzdoba linkovým a kusovým orna-
mentem zo starých zásob tlačiarne. Perokresbová
žánrová ilustrácia opierajúca sa o folklór bola
takmer jediným výtvarným typom v nepatrnéj
produkcii ilustrovaných knih a najmä v učebni-
ciach, osvětových brožúrkach a v tzv. kalendá-
rovom čítaní.
K přelomu v slovenskej knižnej kultúre do-
chádza po roku 1918, keď umělci zakladateTskej
generácie: Hála, Vodrážka, Benka, Ondreička
a najmä mladší Fulla přetavili na tradíciách fol-
klóru živená ilustráciu do modernej výtvarnej
řeči. No v dvadsiatych rokoch převládal ešte,
při všetkej rozmanitosti a osobitnosti v štýle
a technike, dejovo-opisný ilustračný sprievod
textu s dórazom na didakticko-funkčnú stránku
ilustrácie.
Knižné ilustrácie Vincenta Hložníka, pří-
slušníka generácie druhéj světověj vojny, umel-
cov narodených okolo roku 1919, představuji!
mladšiu slovenská knižná grafiku, ktorá čerpala
podněty z ilustračnej tvorby Galandu a Fullu.
Ich pósobením na Škole uměleckých remesiel
(SUR) v Bratislavě, ako aj všeobecným vply-
vom tejto školy nadviazala slovenská grafika
kontakty s avantgardnými úsiliami v európskom
umění dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storo-
čia, najmä s pokrokovým výtvarným hnutím
Bauhausu.

Hložník sa v začiatkoch svoje j ilustračnej
činnosti poučil na klasicky komponovaných ilus-
tráciách Jaroslava Vodrážku, jedného z pionierov
slovenskej detskej ilustrovanej knihy. Hložníkovo
nazeranie na knižná kultáru významné ovplyv-
nila česká moderná knižná grafika, s ktorou sa
mal možnost dokladné zoznámiť počas štádií
v rokoch 1937—1942 v špeciálke monumentálno-
dekoratívnej malby u profesora Františka Kyselu
na Umeleckopriemyseinej škole v Prahe. No kořene
Hložníkovho grafického výrazu vóbec sú zrastené
s mněním Kolomana Sokola.
Tvarovou a farebnou expresiou, svoj ráznou
grafičnosťou a originálnymi kompozičnými po-
stupná Hložník obohatil výtvarný profil sáčasnej
domácej a prekladovej světověj klasickej lite-
ratury a pomáhal razit cestu slovenskému kniž-
nému umeniu v zahraničí. Za přelom v slovenskej
knižnej kultáre třeba považovat sástavná spolu-
prácu umelca s upravovatelem svojich knih.
Nad vazu je s ním styk už v stádiu, keď študuje
literárnu předlohu pripravovanej knihy. V minu-
losti mala slovenská ilustrovaná kniha len zriedka
svojho grafického upravovatela a ešte v sáčasných
pomeroch zaostává jej architektonická příprava
v celoštátnom meradle.
Hložníkova ilustračná tvorba sa rozvila sá-
bežne s jeho ostatným maliarskym a grafickým
dielom. Mnohotvárnost umelcovej výtvarnej ak-
tivity a mnohostrannost záujmov sťažuje hodno-
tiaci pohlaď na jednu samostatná, aj keď výrazná
a mimoriadne plodná vetvu jeho tvorby. Prekrý-
vanie sa ilustračnej činnosti s ostatným výtvar-
ným zaujatím sa neodráža totiž iba v spoločných
technicko-formálnych postupoch, ale i v samom
přístupe a výtvarnom názore, takže v niektorých
prípadoch sa stierajú hranice medzi volnou a na
literárnej predlohe viazanou grafikon.

53