Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 137
DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0151
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Príspevok k typologii
středověkého oltára na Slovensku

Klára Kubíčková
Nedaleko Bratislavy sa nachádza obec Most
na Ostrove so svojím středověkým kostolíkom.
Most na Ostrove bol známy už v středověku ako
nemecká kolonizačná obec, s póvodným názvom
Pruk. 0 jeho kostole sú poměrně rané písomné
zprávy: listina z roku 1315, v ktorej cornes Carol
schvaluje dávnejšiu dotáciu comesa hospituma
Beyeho na opravu kostola,1 a listina z roku 1335,
v ktorej král Karol I. daruje tento majetok Jaku-
bovi, bratislavskému richtárovi a svojmu kmot-
rovi, „cum ecclesia lapidea“. V oboch listinách
sa uvádza zasvätenie kostola sv. Tomášovi, takže
nesporné sa vztahuj ú na uvedený kostolík.
Podlá týchto zpráv kostolík existoval už v prvej
polovici 14. storočia, ba potřeboval dokonca aj
opravu. 0 tom svědčí i jeho pódorys, typ, ktorý
bol u menších kostolov na Slovensku běžný od po-
lovice 13. storočia: k jednolodbvému priestoru
prilieha štvorcová svátyňa s rovným uzáverom
a jedným polom krížovej klenby. Zo zachovaných
architektonických detailov však nemožno určit,
o aké opravné zásahy išlo roku 1315 — podlá
prvej listiny —- keďže tieto detaily nepochádzajú
zo začiatku 14. storočia, ale až z jeho konca.
Dalšia stavebná etapa kostola spadá do 17. sto-
ročia, kedy bola loď zaklenutá valenou klenbou
s lunetami a boli přestávané okná. Najnovší
zásah je velmi rušivý — roku 1910 bol přistávaný
k južnej straně starého kostola velký halový
priestor; múr starej lodě bol do nového priestoru
přelomený arkádovými oblúkmi. V tejto poslednej
přestavbě sa zároveň uskutečnilo oddelenie pó-
vodnej svätyne od lodě zamurovaním triumfál-
neho oblúka — bývalá svátyňa tak nadobudla
v novom kostole funkciu sakristie.
Aj keď tieto zásahy velmi narušili póvodný
charakter kostolíka, nechali neporušené detaily,
o které momentálně ide. Na čelnej, východnej
stene Iode sa nachádzajú dva nezvyklé útvary
— z dvoch stráň zamurovaného triumfálneho oblú-

ka sú dva priestory na štvorcovom pódoryse, zakle-
nuté gotickou křížovou rebrovou klenbou. Sú ohra-
ničené můrami lodě, do lodě sú otvorené lome-
nými arkádovými oblúkmi, ktoré spočívajú na
oktogonálnych stípoch. Klenba je vo vrchole
spátá svorníkom s rozetou. Rebrá sú raz žliabené,
so skosenými hranami. Dosadajú na vrstvené
konzoly, resp. na oktogonálny štíp s totožné
vytvořenou hlavicou. Vo východnom múre sú
po oboch stranách výklenky v tvare gotického
lomeného oblúka. Vo výklenku sa nachádzajú
zvyšky středovekej omietky so stopami farieb,
ktoré možno považovat za zvyšky malby i na tom-
to mieste. (Vo svátyni sú tiež zachované torzá,
vo velmi zlom stave.)
O určení týchto neobvyklých priestorov boli
doteraz vyslovené dve mienky: prvá roku 1859
Arnoldom Ipolyim v práci Csallókoz müemlékei
a druhá v zatial nepublikovanom dokumentačnom
materiáli Slovenského ústavu pamiatkovej sta-
rostlivosti a ochrany prírody v Bratislavě.
A. Ipolyi hovoří vo svojej práci o dvoch pozo-
ruhodných „oltárnych halách“ (Altarhallen),2 ktoré
sú známe v gotike ako pokračovanie starokres-
ťanských a románských cibóriových oltárov,
avšak zachovali sa vo velmi malom počte.
Naproti tomu v materiáli Slovenského ústavu
pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody,
získanom prieskumom, považujú sa tieto priestory
za zvyšky bazilikálnej dispozície kostola. Na vy-
slovenie názoru o tom, ktorá z dvoch uvedených
mienok móže byt pravdepodobnejšia, musíme
niekolkými slovami charakterizovat cibóriový
oltář a taktiež preskúmať předpoklady existencie
bazilikálneho priestoru.
Typ cibóriového oltára má svoje kořene v staro-
kresťanskej době, ojedinele sa objavuje i v období
románského a gotického slohu. V priebehu storočí,
napriek změnám v umiestnení a význame oltára
v katolíckom kostole, bol svojím určením vždy

137
loading ...