K otázke pôvodu jánošíkovskýcli zobrazení
v ïudovoni výtvarnom umění
LADISLAV SAUČIN
Jánošíkovská tradícia patří medzi najosobitnejšie
a najkrajšie slovenské ludové odkazy. Vo svojom
póvodnom značení je to typický protifeudálny
ludový ohlas a — popři zbiehaní a vzburách -
jedna z charakteristických podob triedneho boj a
slovenského 1’udu proti feudálnym vykořisťova-
telům a ich pandúrskym pomáhačom.1
Túto tradíciu si hned’ vo svojom nástupnom
období urobila súčasťou svojej ideologie aj mladá
slovenská buržoázia, ako o tom výrečne hovoří
vztah příslušníkův štúrovskej literárnej školy k tej-
to tematike, ktorú právě štúrovci „znárodnili“,
osvoj ac si ju v mene všetkých vtedajších tried
národa. Odvtedy ožíval tento odkaz až do našej
doby v každom buričsky spontánnom pohybe slo-
venského 1’udu proti nepravosti.
Zosobněním tohto odkazu našej minulosti je
legendárný „kapitán horných chlapcov“ Juro Já-
nošík z Terchovej, to — ako sa hovoří v jednej
1’udovej balade — „bezbožné dieta“. Okolo něho
sa spriadla legenda ludového hrdinu, nositel’a osudu
celej jeho spoločenskej triedy, ktorý „bohatým
bral a chudobným dával“ a tak pomstil násilie
a nespravedlivost.2
V historických prameňoch sú sice o zbojníkoch
na Slovensku zmienky už z obdobia raného feu-
dalizmu,3 ale érou najváčšieho rozšírenia zbojníctva
bolo na Slovensku 17. storočie a prvá polovica
18. storočia. Do tohto obdobia spadá i najváčší
rozkvet zbojníckej tematiky v slovesnej tvorbě
slovenského 1’udu a potom jej vykryštalizovanie
v postave Jánošíkovej.
Hoci počiatky zbojníckej tematiky v 1’udovom
umění slovesnom vedia literární vědci a folkloristi
stopovat až hlboko do 17. storočia, po dlhý čas
nepoznáme ani jedno výtvarné zobrazenie, ktoré
by sa mohlo vztahovat na zbojníkov. Zdá sa, že
najstarší náš artefakt so zbojnickým námetom
je tzv. Zbojnická skala pri Hrabušiciach (okres
Spišská Nová Ves). Podlá J. Vencka4 ide o skálu
asi tri metre vysokú, na ktoréj majú byt vytesané
figúry zbojníkov s valaškami a s nápisom „Sex.
Sim. An 90 1657“.
Uvedený letopočet nás poukazuje do polovice
17. storočia, keď na slovenský l’ud ťažko doliehal
rast robotného systému a keď na Slovensku po-
kračovali protihabsburské odboje šlachty i meštian-
stva, ktoré zas mali svoje pokračovanie na začiatku
18. storočia vo vzburách proti útlaku zo strany
cisárskych žoldnierov. Odboj vyvolal širokú odo-
zvu a vzblkol v naj váčšie protihabsburské povstanie
na Slovensku vóbec, na čelo ktorého sa postavil
František Rákóczi II. Tomu sa za pomoci ku-
ruckých vojsk podařilo na niekolko rokov ovládnut
prakticky celé Slovensko, ale jeho odboj bol
potlačený. Bývalí kuruci-rebeli odchádzali do hór,
zdražovali sa so zběhnuvšími poddanými a robili
spoločné výpady ako zbojníci, „hórni chlapci“.
„Kapitánom“ jednej zo zbojnických družin na se-
verozápadnom Slovensku sa stal legendárný hrdina
slovenského 1’udu Juro Jánošík. Hrdina nielen 1’udu
slovenského, ale aj polského a 1’udu českého na Mo-
ravě a v Sliezsku.
Keď zostavíme najstaršie známe artefakty s já-
nošíkovskou tematikou do chronologického radu
a vzájomne ich porovnáme, dostáváme příznačný,
ale logický obraz. Predovšetkým zisťujeme, že
v historickej následnosti bolo to ludové výtvarné
umenie, ktoré formovalo túto tematiku prvé, len
potom následovalo umenie profesionálně, akade-
mické.
Najstarší známy výtvor s jánošíkovskou tema-
3
v ïudovoni výtvarnom umění
LADISLAV SAUČIN
Jánošíkovská tradícia patří medzi najosobitnejšie
a najkrajšie slovenské ludové odkazy. Vo svojom
póvodnom značení je to typický protifeudálny
ludový ohlas a — popři zbiehaní a vzburách -
jedna z charakteristických podob triedneho boj a
slovenského 1’udu proti feudálnym vykořisťova-
telům a ich pandúrskym pomáhačom.1
Túto tradíciu si hned’ vo svojom nástupnom
období urobila súčasťou svojej ideologie aj mladá
slovenská buržoázia, ako o tom výrečne hovoří
vztah příslušníkův štúrovskej literárnej školy k tej-
to tematike, ktorú právě štúrovci „znárodnili“,
osvoj ac si ju v mene všetkých vtedajších tried
národa. Odvtedy ožíval tento odkaz až do našej
doby v každom buričsky spontánnom pohybe slo-
venského 1’udu proti nepravosti.
Zosobněním tohto odkazu našej minulosti je
legendárný „kapitán horných chlapcov“ Juro Já-
nošík z Terchovej, to — ako sa hovoří v jednej
1’udovej balade — „bezbožné dieta“. Okolo něho
sa spriadla legenda ludového hrdinu, nositel’a osudu
celej jeho spoločenskej triedy, ktorý „bohatým
bral a chudobným dával“ a tak pomstil násilie
a nespravedlivost.2
V historických prameňoch sú sice o zbojníkoch
na Slovensku zmienky už z obdobia raného feu-
dalizmu,3 ale érou najváčšieho rozšírenia zbojníctva
bolo na Slovensku 17. storočie a prvá polovica
18. storočia. Do tohto obdobia spadá i najváčší
rozkvet zbojníckej tematiky v slovesnej tvorbě
slovenského 1’udu a potom jej vykryštalizovanie
v postave Jánošíkovej.
Hoci počiatky zbojníckej tematiky v 1’udovom
umění slovesnom vedia literární vědci a folkloristi
stopovat až hlboko do 17. storočia, po dlhý čas
nepoznáme ani jedno výtvarné zobrazenie, ktoré
by sa mohlo vztahovat na zbojníkov. Zdá sa, že
najstarší náš artefakt so zbojnickým námetom
je tzv. Zbojnická skala pri Hrabušiciach (okres
Spišská Nová Ves). Podlá J. Vencka4 ide o skálu
asi tri metre vysokú, na ktoréj majú byt vytesané
figúry zbojníkov s valaškami a s nápisom „Sex.
Sim. An 90 1657“.
Uvedený letopočet nás poukazuje do polovice
17. storočia, keď na slovenský l’ud ťažko doliehal
rast robotného systému a keď na Slovensku po-
kračovali protihabsburské odboje šlachty i meštian-
stva, ktoré zas mali svoje pokračovanie na začiatku
18. storočia vo vzburách proti útlaku zo strany
cisárskych žoldnierov. Odboj vyvolal širokú odo-
zvu a vzblkol v naj váčšie protihabsburské povstanie
na Slovensku vóbec, na čelo ktorého sa postavil
František Rákóczi II. Tomu sa za pomoci ku-
ruckých vojsk podařilo na niekolko rokov ovládnut
prakticky celé Slovensko, ale jeho odboj bol
potlačený. Bývalí kuruci-rebeli odchádzali do hór,
zdražovali sa so zběhnuvšími poddanými a robili
spoločné výpady ako zbojníci, „hórni chlapci“.
„Kapitánom“ jednej zo zbojnických družin na se-
verozápadnom Slovensku sa stal legendárný hrdina
slovenského 1’udu Juro Jánošík. Hrdina nielen 1’udu
slovenského, ale aj polského a 1’udu českého na Mo-
ravě a v Sliezsku.
Keď zostavíme najstaršie známe artefakty s já-
nošíkovskou tematikou do chronologického radu
a vzájomne ich porovnáme, dostáváme příznačný,
ale logický obraz. Predovšetkým zisťujeme, že
v historickej následnosti bolo to ludové výtvarné
umenie, ktoré formovalo túto tematiku prvé, len
potom následovalo umenie profesionálně, akade-
mické.
Najstarší známy výtvor s jánošíkovskou tema-
3