Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 119
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0283
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Súcasné francúzske maliarstvo
v Bratislavě
LADISLAV SAUČIN

I
Výstava „Súčasní francúzski maliari“, usporiadaná
v Bratislavě vo februári až marci 1966, bola
zriedkavou príležitostou, poskytujúcou možnost
súhrnného pokladu na francúzske maliarstvo dru-
hej třetiny nášho storočia. Stimulom nášho osobit-
ného zaujmu o toto podujatie bola jednak sku-
tečnost, že predmetom výstavy bolo umělecké
obdobie, ktorého plynulé poznanie bolo nám v dó-
sledku historického vývoja velmi stažené a ob-
medzené, a jednak skutočnost, že naša umělecká
kultúra mala k francúzskemu umeniu a umělecké-
mu prostrediu už oddávna relácie, ktoré sú —
i přitom, že ich este nikto nebilancoval — hlboké
a trvalé.
Sled týchto vztahov siaha iste daleko do minu-
losti, no určitú pravidelnost nadobúda až od 1840-
tych rokov, keď vo Francúzsku a najmä v Paříži
pobývajú či už studijné alebo pracovně viacerí
umělci zo Slovenska (Imrich Emanuel Roth,
Karol Herbsthoffer a i.), pričom sa najmä pobyt
Bratislavčana Herbsthoffera pretiahol od roku
1847 do roku 1869. Pařížské školenie (u slávneho
Davida) mal však už před Herbsthofferom neskorší
portretista klasikov slovenskej literatúry J. Hollé-
ho a J. Kollára, maliar německého pôvodu F.
Lieder, ktorý sa roku 1830 usadil v Trnavě a potom
v Bratislavě. Francúzske vztahy k Slovensku sa
přitom obmedzujú iba na dva umělecky hodnotné
úryvky, a to v osobě romantického maliara ludo-
vých kostýmov Th. Valeria, ako aj litografa a di-
vadelného maliara J. Bouleta, ktorý bol istý čas
zaměstnaný v Bratislavě.
Nová vlna přílivu umelcov zo Slovenska najmä
na parížsku École des Beaux-Arts přišla potom
od druhej polovice 1850-tych rokov, keď v Paříži
študuj ú a sčasti aj pracovně pósobia Košičania

F. Klimkovič, E. Doby a najmä L. Horovitz
(posledně menovaný v rokoch 1859—1870), ako
aj Čadčan J. Frankl, ktorý v prvej polovici 1860-
tych rokov v Paříži maluje a na peštiansku výstavu
posiela akvarelovaný historický obraz, predstavu-
júci bájného slovenského pevca Záboja.
Priam krstitelské miesto zaujíma Francúzsko
v tvorbě krajinára a figuralistu L. Mednyánszkeho,
ktorý sa po krátkom parížskom štúdiu (1873) stal
čoskoro účastníkom maliarskeho ruchu v Barbizo-
ne a ktorý mal roku 1897 v Paříži aj súbonm vý-
stavu ako prvý umelec póvodom zo Slovenska.
Počet výtvarníkův pochádzajúcich zo Slovenska
a študuj úcich v Paříži značné vzrástol na přelome
minulého a začiatku nášho storočia, keď sa do-
vfšenie uměleckých štúdií v Paříži stává temer
módou. Je zaujímavé, že váčšina týchto maliarov
a sochárov už neštuduje na oficiálnej parížskej
akadémii, ako to bolo dovtedy, ale na školách
súkromných, alebo — ako sa vtedy hovořilo —
slobodných, najmä na známej Académie Julian
(E. Ballo, F. Katona-Kleinberger, A. Boruth, E.
Halász-Hradil, V. Bánsághi, R. Kühmayer a i.).
Na samom konci tohto obdobia sa do Paríža dostal
aj M. Schurmann, ktorý potom do konca 1920-tych
rokov žil striedavo na Slovensku a v Paříži, kde
bol ženbou viazaný aj rodinné. Umělecké vztahy
Francúzov k Slovensku nezaznamenávajú přitom
temer žiadnu položku. Výzva, ktorú po návštěvě
Slovenska na konci 19. storočia francúzskym ma-
liarom adresoval spisovatel’ Jules Verne, ostala bez
odozvy.
Obdobie medzi dvorná světovými vojnami zna-
mená pravý rozkvet vztahov teraz už definitivně
sa konštituujúceho slovenského umenia k umeniu
francúzskemu. Významná je najmä skutočnost,

119
loading ...