Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 35
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0195
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
K životu a dielu
maliara Jána Jakuba Stundera
ANNA PETROVÁ-PLESKOTOVÁ

Protirečivosť hospodářsko-společenského vývoja,
celková kultúrnopolitická situácia a komplikovaný
národnostný rozvoj feudálneho Uhorska navodili
na rozhraní 18. a 19. storočia vo výtvarnom živote
Slovenska viaceré paradoxy. Na jednej straně
nastává nebývalé intenzívny odlev domácích tvo-
řivých sil, na druhej straně najmá na poli
portrétnej objednávky přetrvává pravidelný prílev
nnielcov z rakúskej metropole i zo vzdialenejších
výtvarných centier strednej a západnej Európy.
Pre počiatky formovania nášho novodobého ma-
liarstva stává sa takto podnětné a impulzivně
spolupósobenie umelcov cudzej proveniencie priam
příznačným. Medzi priekopníkov a iniciátorov
nových výtvarných snažení sa významné zapisuje
aj Ján Jakub Stunder, maliar dánského póvodu.
Je známy predovšetkým ako portretista a figura-
lista. Prichádza k nám už ako skúsený, rozhladený
uinelec, aby svojou prítomnosťou i tvořivým prí-
kladom nielen oživil, ale aj ovplyvnil náš výtvarný
život a vývin.
Svojím životopisom, názormi i kultivovaným
uměleckým prejavom prislúcha Stunder k dóle-
žitému přelomovému obdobiu medzi výtvarnou
kultúrou 18. storočia a rodiacimi sa vývojovými
tendenciami 19. storočia, k obdobiu, v ktorom sa
vedno s hospodársko-sociálnym prerodom od zá-
kladu menia aj estetické ideály doby. Ukazuje sa,
ze v našich podmienkach je nielen svedkom, ale
i spoluutváratelbm výtvarného úsilia hladajúceho
nové cesty uměleckého výrazu. Logiku jeho vnú-
torného uměleckého vývoja zdóvodňujú v širokom
dobovom pozadí francúzska revolúcia a napoleon-
ské vojny vedno s ich dôsledkami.
K doplneniu Stunderovej umeleckej charakteris-
tiky třeba už tu poznamenat — a to právě na zá-

klade zpráv týkajúcich sa jeho posobnosti na Slo-
vensku — že popři portrétnom, resp. figurálnom
maliarstve, ktorým sa věnoval v intenciách svojej
akademickej erudície, utvořil si, podlá všetkého,
blízky vztah aj ku krajinomalbe. Stalo sa tak
pravděpodobně už v zmysle novodobého veduto-
vého stvárňovania krajiny, ktoré předpokládá,
aspoň v prvej, prípravnej fáze umeleckej tvorby,
bezprostředný, priamy kontakt s přírodou a sku-
točnosťou.
Stunclerovo dielo, roztratené dnes po území
štyroch róznych štátnych celkov, unikalo dosia!
sústredenejšiemu výskumu i konkrétnému vývojo-
vému výkladu. Hmlistou a nejasnou ostala vo via-
cerých partiách aj umělcova biografia. Kusé zprá-
vy, informativně zmienky, vačšinou iba so všeo-
becnými charakteristikami, ako aj ojedinělý me-
dailón J. Bayera1 prinášajú sice viaceré cenné
údaje a zaujímavé fakty, bez toho však, že by ich
triedili, resp. umelecko-historicky hodnotili.
Zhruba možno povedať, že Stunder je okrem
novšej literatúry slovenskej predmetom pozornosti
staršej i novšej literatúry maďarskéj a dánskej,
sporadicky sa objavujú o ňom zprávy aj v prame-
ňoch rakúskych. Zo starších písomných zpráv ma-
ďarských sú zaujímavé autentické, hoci značné
protichůdné výroky literárneho kritika Františka
Kazinczyho (1759—1831), ktoré interpretujú nie-
ktoré Stunderove diela z aspektu uhorskej klasi-
cistickej estetiky a charakterizuj ú aj umelca Sa-
mého, približujúc ho po stránke 1’udskej. Kazin-
czyho názory a závěry, obsiahnuté prevažne v jeho
z kultúrno-politickej stránky všetečnej korešpon-
dencii,2 ktoré, samozřejmé, nemóžu mať platnost
umelecko-historických súdov, sú spočiatku po-
chvalné a prajné, postupné však nadobúdajú

35
loading ...