Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

J. Morin, Sněhové slnko, 1956.
J. Lagrange, Posvátné miesto, 1952.


vlastných podstat „osebe“, ale v praxi sa uspoko-
juji! iba s uchopováním týchto podstat „pře seba“,
vyúsťuje do prostého faktu, že poznatky védy
o spoločnosti a člověku — a v praxi teda spo-
ločnosť a člověk — sa móžu kedykoïvek stať
predmetom zneužitia v rukách akejkolvek spoloč-
nosti a akéhokoïvek člověka, ak má k tomu
potrebnú výkonnú moc.
Mnohí teoretici z radu moderných skeptikov
a agnostikov sú toho názoru, že toto obmedzenie
nášho poznania je neprekročitelné a že 1’udstvo
je akoby navěky odsúdené zriekať sa takého pozna-
nia svojej vlastnej podstaty, ktoré by bolo aj
prakticky závázné. Nie je mojím cieTom v tomto
článku, ktorý má iné zacielenie, hlbšie túto otázku
riešiť. Nadhadzujem ju len kvóli systematike
problému, ktorý soin si nastolil. Považujem však
za potřebné aspoň naznačit směr, kde vidím od-
pověď: domnievam sa s Marxom, že 1'udstvo si
nadhadzuje iba otázky, ktoré má předpoklad aj
riešiť. Medzi takéto otázky, podl'a mójho názoru,
patří aj problém kategoriálnych pojmov spoloč-
nosti a člověka, prirodzene s predpokladom, že sa
stanů predmetom vědeckého poznávania na takej
úrovni, akej je súčasná veda už schopná a s akou
sa sústreďuje na výskům oblastí a problémov
neraz evidentne menej životných.
2. Védy o člověku a védy o umění
Všetky společenské védy sa v nejakej miere
dotýkajú aj problémov člověka jednak preto, lebo
všetko spoločenské je ex definitione 1’udské, ale
aj preto, že aj pri aplikáciách společenských vied
na mimoludské „spoločnosti“ ide v podstatě o ana-
logie „zhora dolu“ (od Tudských spoločenstiev na
živočišné alebo rastlinné) a len výnimočne naopak.
No ak platí, že všetko spoločenské je 1’udské,
neplatí už, že všetko 1’udské je spoločenské. Pojmy
člověka a 1'udského sú širšie než pojmy spoločnosti
a spoločenského, a napriek svojej vzájomnej pod-
mienenosti nie sú ani totožné, ani jedny na druhé
redukovatelné. Tento fakt má viacnásobný význam
aj pre okruh otázok, o ktoré ide v tomto příspěvku :
či, v akom zmysle a v akej miere patria védy
o umění (konkrétné dějiny umenia) medzi tzv.
védy o spoločnosti a v akej medzi tzv. védy
o člověku.1
Istá časť vied o člověku spadá i čo do pred-

105