Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Henri Rousseau
(Franeúzsko),
Vlastná podobizen,
olej, 1890.

v ešte stále marginálnych a opomínaných oblastiach
umenia a společnosti; sviatoční maliari, ludoví
maliari reality, neoprimitívi a naivní maliari (aj
sama labilita denotácie poukazuje na labilitu
pojmu) žili ešte stále v závětří času, sotva odli-
šeni od 1’udove j tvořivosti a od amatérizmu;
muselo prejsť ešte skoro desať rokov, aby sa znova
otvorila velká výstava, ktorá předestřela tento
fenomén před veřejnost: r. 1937 v Ziirichu, Paříži
a Londýne a r. 1938 v New Yorku.2
V tomto desaťročí fenomén naivného umenia,
dovtedy teoreticky spracúvaný skoro výlučné

len vo vztahu k Henrimu Rousseauovi a v mono-
grafiách o ňom, prvý raz na tomto pláne pretriasali
r. 1935 Nikola Michailov a René Huyghe,3 ale až
výstavy v rokoch 1937 a 1938 vyniesli na denné
světlo a vo veïkoni množstve tento fenomén
v jeho rozmanitosti a nastolili ho ako problém
před teóriu umenia. M. Gautier a Holger Cahill
sa v newyorskom katalogu výstavy, prvý za eu-
rópsku a druhý za americkú část, pokúsili podat
aspoň prehlad problematiky a ilustrovat tento
jav.4 Hodnoty, ktoré sa touto výstavou dostali
do veřejnosti, vyznačili tento jav nielen v jeho cha-

4