Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

a vinníkov potrestat, preto vydával často naria-
denia, ktoré upravovali vnútorné záležitosti města.
Zaujímal sa aj o pribratie protestai! to v do měst-
ského magistrátu a napokon košického hlavného
richtára zosadil z jeho úřadu. O tom, že Jozef II.
videi inú cestu k povzneseniu meštianstva, než
akú naznačovala košická nástropná malba, meš-
ťania sa dozvedali nielen z dekrétov. 0 jeho ná-
zoroch sa přesvědčili aj pri jeho návštěvách města.
Keď Jozef II. navštívil Košice — bolo to 3.-4.
júna 1770, 18. —20. marca 1773 a napokon 4. júla
1783, kedy tu bol už ako cisár — do svojho prog-
ramu zahrnul vždy dósledne návštěvu kasární,
vojenskú prehliadku, prehliadku městských hra-
dieb, skladu munície, vojenskej nemocnice a siro-
tínca a vypočul si aj sťažnosti mešťanov, vyslan-
stvo stoličných magnátov, ktorí mu chceli zložiť
poklonu, však nepřijal.25 Představenstvo města
na čele s hlavným richtárom Klestinszkym, ktorý
bol příslušníkem šlachtického stavu, pri týchto
príležitostiach samo zistilo svoj omyl, a preto sa
roku 1783 ani nepokúsilo vzdat přítomnému pa-
novníkovi hold nástropnou malbou, predstavujú-
cou jeho apoteózu.
Svojím ostro vyhraněným obsahom a celkove
konzervatívnymi výrazovými prostriedkami re-
prezentovali teda v konečnom důsledku obidva ná-

stropně obrazy košickej radnice výtvarné zosob-
něme snáh meštianstva, ktoré sa už zařadilo medzi
šlachtu, respektive, ktoré sa o toto zaradenie usi-
lovalo. Preto sa na týchto obrazoch popři právě
rozličných národov glorifikovalo uhorské šlachtické
právo, preto sa stali — omylom — výrazom radosti
nad dekrétom Jozefa II., slubujúcim uchovanie
šlachtických privilégií, v ktorom viděli záruku
svojho rozvoj a.
Keby tieto dva výjavy zdobili stoličný dom,
mohli by sme o nich povedat, že až s překvapivou
bezprostrednosťou odzrkadlujú situáciu základ-
ných dobových společenských pomerov; keďže
však boli situované na radnicu, uvedenú tézu mu-
síme doplnit ešte v tom zmysle, že sú súčasne
obrazom onoho osobitného vývinového stupňa
Uhorska koncom 18. storočia, v ktorom šlachtická
ideológia, podmienená specificky právnickou vzde-
lanosťou šlachty, rozhodujúcim spósobom ovplyv-
nila aj vedomie iných spoločenských vrstiev.
Z vleku tejto ideologie sa usilovali dostat všetci,
čo sa chceli v Uhorsku koncom 18. storočia vydat
na cestu společenského a národného napredovania.
Príkladom tu můžu byť na jednej straně najvyni-
kajúcejšie postavy slovenského národného obro-
denia, na druhej straně — v iných súvislostiach,
madárskí účastníci domáceho, tzv. jakobínskeho
hnutia.

Poznámky

1 Mályusz Elemér, A magyarországi polgárság a francia
forradalom korában. A béesi Magyar Torténeti Intézet
Évkonyve, Budapešť, 1931, 225—282.
2 Anton. Spiesz, Rozvoj kapitalistických vzfahov na Slo-
vensku na konci 18. a na začiatku 19. storočia — objektivna
báza pre vznik slovenského národného obrodenia a Ján
Huč ko, K charakteristike vlasteneckej inteligencie v prvej
fáze slovenského národného obrodenia so zretel'om na jej
sociálně zloženie a póvod. Sborník K počiatkom slovenského
národného obrodenia, Bratislava 1964, 11—30; 31—55.
3 Z nášho hl’adiska mal funkciu podobná funkcii rad-
nice aj stoličný dom, ktorý bol budovou šlachtickej ko-
munity. Vzhladom na to, že uhorská statkárska šlachta
žila vačšinou vo svojich kaštieloch či kúriách na svoj ich
majetkoch, vnútornej výzdobě stoličného domu nevě-
novala zvláštnu pozornost. Sústredovala ju zato tým viac
na svoje kaštiele. O tom, nakolko bol pre ňu rozhodujúci
spósob života determinovaný vlastníctvom pódy, zabez-

pečujúcim jej existeneiu, svědčí architektonické riešenie
košickej radnice a košického stoličného domu (Abovsko-
turnianska stoliea). Zatial čo radnica představuje svojím
vonkajším výzorom přepychový městský palác, zatial'
priečelie stoličného domu, vostavaného do radu domov,
vyvolává dojem vidieckeho kaštiela. Tento jav si po-
všimol aj Miklós Mo j z er (Mûvészettorténeti Értesító
1960, 287—288), příklad oboch košických stavieb však
dokládá, že táto architektonická zásada, ktorá přetrvává
aj za klasicizmu, stává sa architektonickým kánonom
v období neskorého baroka. Obe stavby vznikli takmer
súčasne a navrhoval ich ten istý komorný architekt.
4 Béla Wick, Kassa tôrténete és múemlékei, Košice
1941, 423. V budově je dnes umiestnená Krajská knižnica.
5 Text zmluvy znie „Infrascriptus professione mea
pictor notum facio tenore praesentium significando
quibus expedit, universis, quod ego liberae regiaeque
civitatis Cassoviensis curialis domus sub actuali restau-

78