Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

A. Brunovský, Spleen druhej ženy starinára, lept, 1964.

skutečnosti, teda ako chápe autor svět a člověka?
Je táto fantastičnosť iba symbolom či metaforou,
teda zakrytím a istým druhom náhrady nám
vopred známej skutečnosti chápanej v lineárnom
smere? Bola by to naďalej „nová“ realita, to „za“
javmi? Neholá by touto „fantastickou realitou“
vlastně potom iba deskripcia (dajme tomu s poe-
tizačnou funkciou) známej skutočnosti? A je vóbec
možné odpútať sa od tejto opticko-logickej sku-
točnosti, kedze všetko je koniec-koncov javové
(dané javovo), alebo převedené na apriorně dané
formy tejto skutočnosti? (Breton preto musel,
pochopitelné, odmietať chápanie nadreality v sur-
realizme ako symbolu, ak nechcel nivelizovať
v konečnom dósledku nadrealitu na peotizáciu
javovej skutočnosti). Na druhej straně, nezničila
by táto „fantastická realita“ svoju základnu —
svoju objektivitu, keby sa nevztahovala na všeobec-
né známu realitu? Ako sa dá iste tušit, tkvie tu
vnútorný rozpor, na ktorom je táto „nová hlbšia

a podstatnejšia realita“ založená, rozpor, který je
v jednotlivých dielach a u jednotlivých predstavi-
telov „fantazijnej malby“ inak riešený a realizo-
vaný. Je to rozpor, kterého jednotlivými strán-
kami sú rozpory medzi „fantastickou realitou“
diel ako „novou, hlbšou realitou“ a na druhej
straně ako iba zalogičtením starej známej reality,
medzi subjektivnou „fantastickou realitou“ a ňou
ako objektívnou realitou a konečne ako rozpor
medzi konkrétnosťou a fantastičnosťou. Ako je
tento rozpor transformovaný v samých Brunovské-
ho dielach?
Při bližšej analýze Brunovského grafických listov
sme dospěli k názoru, že jeho diela je možné
chápat a interpretovat ako niekolkovrstevné štruk-
túry, ktorých vrstvy sa zložite prelínajú. Opráv-
nenie k pokusu preniknúť k niektorým z nich
a pokúsiť sa o stručný všeobecno-sémantický
výklad (oproti výkladu konkrétné sémantickému,
který ostává mimo nášho záměru), nám snáď dává

116