ku konců středověku zaobalené do číselných pra-
vidiel — do zákonitostí, vyjádřených číselnými
vzťahmi.39 4 0
V určitých kultúrnych oblastiach badat oblubu
v používaní proporcií daných vzťahmi odvode-
nými z delenia kružnice na 10 rovnakých častí.
Z desaťuholníka sa potom odvodil hviezdicový
páťuholník a z toho istého delenia kružnice na de-
sať častí aj poměr ,,zlatého řezu“ — (j/ó — 1) : 2.
Niekedy sa naproti tomu zdajú byť uprednostené
vztahy odvodené z delenia kružnice na 6 a na 8
dielov.
Na niekolkých príkladoch je možné ukázat
význam a praktické použitie geometrie kružnice
při navrhovaní pódorysov, priečelí a architekto-

13. Spósoby tvorby středověkého pódorysu použitím
modulových sietí (kvadratúra, triangulácia a pomě-
rové vztahy vyjádřené matematicky).

nických detailov. Kružnica delená na 6, 8 a 10
častí a z tohto delenia vzniknuté pravouholníky
a útvary, ako obdížnik o pomeroch stráň 1 : 2,
sú základom (podlá zástancov tejto teorie) pre
tvorbu pódorysu a nárysu antických a středově-
kých stavieb. Číselné hodnoty pomerov tu vzni-
ká jú schematicky — sú dané odmocninami
]/2, |/3, ]/4, alebo výrazmi, v ktorých sa tieto hod-
noty vyskytujú. Sú teda všeobecne iracionálně.
Dajú sa určit aj pomocou odpovedajúcich trigo-
nometrických funkcií uhlov.
Záverom k poměrně obšírnej časti rozpravy
o účasti geometrie v architektonickej tvorbě
chcem poznamenat, že tu išlo o všeobecný vývoj
a o spoluúčast a vzájomnú podnietenost v tvorbě.
Konkrétné rozbory našich pamiatok, resp. ich
detailov sa uvádzajú v ďalšej stati. Všetky objek-
ty, ako aj ich detaily, ktoré uvádzam, sú presne
zamerané. DÍžkové hodnoty a ich vzájomné po-
měry som přepočítával na stopy, resp. na rózne
hodnoty, velkosti stopy v snahe odhalit dížkovú
mieru, akú póvodca (příslušník tej-ktorej huty) pri
tvorbě použil.


14. Diakovce, benediktinsky kláštorný kostol, prvá tře-
tina 13. storočia, rez.

142