Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Geometrická harmonia románskej architektury

Románsko architektům na Slovensku charakteri-
zuje hmotnost, blokovosť, no popritom pokojné
a vyvážené proporcie a 1'udské meradlo. Plastické
ozdoby sa sústreďovali iba na nepočetných, naj-
významnejších miestach stavby, čím bola jemne
dotvořená ich jasná a harmonická sústava.41
Štúdium pamiatok románskej architektúry nám
umožňuje odhalit spoluúčast geometrie pri jej
tvorbě. Platí to vo všeobecnosti o európskej ro-
mánskej architektúre, do ktorej právom zara-
dujeme aj naše pamiatky.
Žial, nemóžeme sa pochválit architektonickými
pamiatkami světskými — i keď sa zachovali
fragmenty — Spišský hrad a pod., a preto o ro-
mánskom architektonickom priestore u nás možno
hovořit iba poznáváním a analýzou románského
sakrálneho priestoru. Románsky bazilikálny pries-
tor má 1’udské, reálne meradlo, nie je prehnane
vysoký, pósobí už pri vstupe ucelene a pozitivně
svojou harmóniou. Nás bude zaujímat spósob


2: 2:3

15. Banská Štiavnica, bývalý dominikánsky kostol, 13.
storočie, pódorys.

dosiahnutia tejto harmonie spod zorného uhla
geometrie. V románskej architektúre na Slovensku
sa proporcionalita pódorysu dá vyjádřit jednodu-
chými aritmetickými vzťahmi. Tvorba dispozície
sa opiera o základný modul, ktorým je šířka hlav-
nej lodě. Modul, čo do dížky, dá sa přepočítat
na středověké miery — stopy a možno ho tak vy-
jádřit zaokrúhlenými, celými číslami. Tak napr.:
ak dížka stopy je 29,271 cm, potom odmeraná
šířka trojlodia 20,49 m činí rovných 70 stop.
Středověk neřád používal dížky, ktoré sa nedali
vyjádřit celým číslom. Přitom sa používali takmer
v každom váčšom meste určité, od seba odlišné
dížky stopy.42 Pôdorysy sa kreslili za pomoci kvad-
ratúry alebo triangulácie. Niektoré najčastejšie
případy použitia modulových sietí, připadne arit-
meticky vyjádřených poměrových vzťahov tvorby
pódorysu sú uvedené na prílohe.
Neskór v středověku použitie poměrových
aritmetických vzťahov v niektorých slohových
oblastiach sa znovu dostává do popredia. Ide o po-
měry vyjádřené celými číslami. Tak napr. pódo-
rys chrámu sv. Egidia v Bardejove má poměr:
šířka bočnej lodě: šířka travé: šířka hlavnej lodě,
ktorý sa dá vyjádřit celými číslami — 2:3:4.
Vačšina dispozícií je tvořená na principe kvad-
ratury. Týká sa to potom nielen pódorysu týchto
priestorov, ale aj rezov, priečelí a detailov.
V niekdajšom Uhorsku sa budovali v 12. storočí
benediktinské kláštorné kostoly dispozičně na zá-
klade kvadratúry, kdežto pamiatky z konca 12.
a z 13. storočia už viac pomocou triangulácie.
U nás možno spomenúť benediktinsky kláštorný
kostol v Diakovciach z r. 1226, ďalej dominikánsky
kostol v Banskej Štiavnici a kostol v Krupine.
Zaujímavý je pódorys niekdajšieho románského
bazilikálneho priestoru benediktinského kláštor-
ného kostola v Hronskom Beňadiku (z druhej
polovice 12. storočia) a pódorys trojlodbvého
halového priestoru gotického, ktorý nad zanik-
nutým románským pódorysom postavili v rokoch
1404—1427. Pódorys románskej baziliky javí
trianguláciu, no možno ho odvodit i z kvadratúry.
Gotický halový priestor je tvořený pomocou trian-
gulácie.
V ďalšom si všimneme architektonické detaily
z 12. a z 13. storočia. Z 12. storočia uvediem bene-
diktinsko opátstvo v Rimavských Jánovciach a

143