Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 144
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0154
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
7-2 -2


16. Krupina, kostol, 13. storočie, půdorys.

spomeniem niekdajší benediktinsky kláštorný kos-
tol v Bzovíku. Z 13. storočia to budú Bíňa, Lud-
rová a Klášter pod Znievom.
Kláštorný kostol benediktinského opátstva v R i-
mavských Jánovciach (býv. Jánošovce) bol
postavený v druhéj polovici 12. storočia. Bol res-
taurovaný. Má velmi pěkný Zachovalý portál,
ktorého kompozícia jasné prezrádza kvadratúru.
Otvor portálu sa dá vpísať do obdížnika o pome-
roch stráň 1 : 2 známého systému párnych mier
dvoch štvorcov. (Detaily kostola pri restauro-
vaní zachovali svoj póvodný tvar.)

Zial, V. Menclom uvádzaná dvojica okien vo vý-
chodnom křídle ambitu niekdajšieho benediktin-
ského kláštorného kostola v Bzovíku, pokládaná
za část póvodnej výzdoby, má značné poškodené
formy driekov, hlavic a pätiek stípikov okien.43
Okná sú přenesené do neskorogotického muriva.
Ich vztah k priečeliu, v ktorom boli povodně
umiestnené (pravděpodobně vo vežiach), nedá sa
dnes už presne zrekonstruovat. Kompozícia okien
— napriek schátralosti — prezrádza trianguláciu.
V románskej architektúre z konca 12., resp. zo za-
čiatku 13. storočia sa u nás tvořilo podlá zásad
triangulácie. Kostol v Bzovíku, postavený v druhéj
polovici 12. storočia za vlády Bélu III., to doka-
zuje.
V středověku boli ostenia okien komponované
v úplnom súlade s ostatnými architektonickými
prvkami priečelia. Spoločné sú preto i proporčné
vztahy, mierka i výtvarný zákon.
Typicky románské proporcie má okienko kos-
telíka v Ludrovej (pri Ružomberku). Okienko
vo svätyni kostola má poměr šířky k výške otvoru
vyjádřitelný vzťahom 1 : 8,5 a špalety ostenia
poměr 1:3. Okienko ilustruje medziiným i tú
skutočnosť, že ku kompozícii detailov na menších
stavbách, ako sú kostolíky na dědinách, použili sa
celkom jednoduché zásady a geometrické útvary
(štvorec, kružnica). Najviac sa zvýraznil vždy
vstupný portál.
Ináč to bolo na tak významnej stavbě z polovice
13. storočia, akou bol premonštrátsky kláštorný
kostol v Bíni.44 Tu sú združené okná veže tvořené
pomocou kvadratúry. No nielen Bíňa, ale aj ostatné
stavby stavebnej huty premonštrátskej řehole
majú osnovu tvorenú na základe kvadratúry
(najma v druhej polovici a koncom 13. storočia),
ale aj triangulácie. Túto skutočnosť nech potvrdí
i další příklad, kláštorný kostol premonštrátskej
řehole v Kláštore pod Znievom. Kostol bol
postavený okolo r. 1290. Podlá letopočtu (pri
kaplnke v západnej časti kostola) mal byť posta-
vený r. 1249. Póvodná empora je z r. 1260. V kos-
tele sa zachovali sedílie. Bohato profilované maj-
strovské kamenárske dielo je osnované triangu-
láciou.
Bává prípora oblúka do hlavnej lodě pod em-
porou kláštorného kostola v Bíni má patku, kto-
rej pódorysná kompozícia vychádza z kvadratúry.
Štvorec pódorysu má stranu dlhú 68 cm, do něho
vpísaný a pootočený o 45° má stranu 48 cm dlhú,

144
loading ...