Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Výstava a sympózium
Umenie Podunajskej školy

Libuša Cidlinská

Od mája do októbra 1965 prebiehala v kláš-
tore St. Florian a v Zámockom múzeu v Linci
výstava Umenie Podunajskej školy 1490—1540;
v predposlednom týždni jej trvania konalo sa me-
dzinárodné sympózium o problematiko tolito javu
v rámci vyznievajúceho neskorogotického umenia.
Prv, než sa budeme zaoberať touto výstavou
speciálně, připomeňme si krátko niečo o rakúskych
výstavách tohto druhu všeobecne. Po druhej svě-
tověj vojně rakúski umeleckí historici připravili
v spolupráci s róznymi inštitúciami a jedincami
rad výstav, ktoré mali ukázat bohatost vývoja
umeleckej tvorby v tejto zemi. Roku 1951 umiest-
nili do bývalého minoritského kostola v Steine pri
Kremži výstavu diela významného maliara rakús-
keho baroka Martina Johanna Schmidta, roku
1959 uskutečňuje sa tu výstava Gotika v dolnom
Rakúsku, roku 1964 je na rade románské umenie.
Takisto velké bohaté kláštery, od středověku důle-
žité kulturně centrá, sprístupňujú širokej veřej-
nosti svoje zbierky, často nečakanej kvality
a množstva. Roku 1960 je vlastně celý areál kláš-
tera v Melku javiskom výstavy tvorby velkého
barokového stavitela a tvorců tohto jedinečného
komplexu, Jakoba Prandtauera. Roku 1964 sprí-
stupnili svoje zbierky v novej inštalácii kláštory
v Altenburgu a Herzogenburgu. Roku 1962 pře-
běhla rozsiahla medzinárodná výstava gotického
umenia v období tzv. krásného slohu vo vieden-
skom Umeleckohistorickom múzeu, akýmsi jej
pokračováním alebo doplnkom bola v lete 1965
expozícia Krásné Madony v dóme v Solnohrade.
Všetkým týmto podujatiam predchádzali jednak
generálne opravy objektov a úpravy okolia, v kte-
rých bolí umiestnené, jednak reštaurovanie a kon-

zervovanie vystavit sa majúcich exponátov. Tým
sa tieto výstavy stávajú prvořadou záležitosťou
rakúskej ochrany pamiatok. Druhým a nie menej
dóležitým momentom je vedecká příprava celého
podujatia a spracovanie jednotlivých exponátov
do výpravných bohato ilustrovaných katalógov,
ktoré sa takto vlastně stávajú sumou bádania
o tom-ktorom vystavovanom predmete. A nako-
niec sú tieto výstavy veřejným vydáním počtu
o tom, ako sa hospodáři s kultúrnym dedičstvom
národnej minulosti.
Aj výstave Umenie Podunajskej školy predchá-
dzala generálna oprava kláštora augustiniánov-
kanonikov v St. Floriane sprevádzaná reštaurova-
ním umeleckej výzdoby a zariadenia interiérov
a samozřejmé reštaurovanie výtvarných diel pre
expozíciu. Přitom v St. Floriane bola vyinštalovaná
malba, kresba, grafika, architektúra a drobné
umenie, v Zámockom múzeu v Linci plastika, a to
v západnom právě adaptovanom křídle, čím bola
oprava lineckého kaštiela dokončená.
Pojem „umenie Podunajskej školy“ a podobné
zaviedol do dějin umenia před sedemdesiatimi
rokmi Hermann Voss a po ňom Theodor von
Frimmel. Dnes sa pod ním všeobecne rozumie umě-
lecký směr v neskorogotickom umění, ktorý sa
utvořil začiatkom 16. storočia v bavorsko-rakús-
kom Podunajsku a uplatnil sa nielen v maliarstve
a grafike, ale aj v sochárstve, architektúre a podlá
předběžných bádaní i v umeleckom řemesle svojej
doby. Je to umenie, čerpajúce svoje náměty pre-
dovšetkým v náboženstve, umenie, ktoré v duchu
neskorej gotiky tieto motivy zdórazňuje; avšak
súčasne je to umenie, ktoré kladie velký doraz na
podanie prírody, umenie, v rámci ktorého vznikajú
podobizně a samostatné krajinářské výjavy. Právě

182