Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Nástropně malby košickej radnice

(Umenie a meštianstvo 18. storočia)

GÉZA GALAVICS

Obdobie konca 18. storočia sa nie náhodou stalo
častým predmetom výskumu východoeurópskej
historiografie. Pokrokové snahy tohto obdobia,
charakterizovaného mimoriadne zložitou proble-
matikou, považuje slovenská literárna história
tak isto oprávněně za počiatky formovania bur-
žoázneho národa, ako oprávněně vidí maďarská
historiografia v myšlienkach jakobínskeho hnutia
počiatky snaženia připravujúceho buržoáznu re-
volúciu. Bádatelia oboch národov sa zhodujú
v tom, že hnutia rozvíjajúce sa v 1790-tych rokoch
dozreli za vlády Jozefa II. pod bezprostředným,
respektive jozefinizmom sprostredkováným vply-
vom osvietenstva. V súvislosti so skúmaním okru-
hu týchto problémov slovenská historiografia
nastolila nástojčivejšie, maďarské dejepisectvo
s menším dórazom otázku, akú úlohu zohralo
uhorské meštianstvo v týchto hnutiach smerujú-
cich k buržoáznemu vývinu.
Jediná maďarská štúdia, ktorá sa podrobnejšie
zaoberá týmto problémom, pochádza z roku 1931.
Jej autor ustálil, že zásady francúzskej revolúcie
neovplyvnili domáce meštianstvo. Meštianstvo
sa proti šlachtickej stavovskej reštaurácii, hatiacej
buržoázny vývin, nielenže nevedelo, ale ani ne-
chcelo postavit. Úsilie Leopolda IL, ktorý chcel
za pomoci tajných agentov meštianstvo vyprovo-
kovat proti šlachtickému hnutiu, střetlo sa iba
s nepatrným úspechom. V tomto období část vedú-
cich meštanov prislúchala už sama k šlachtě,
no aj ďalšia část viděla cestu povznesenia meštian-
stva v získaní šlachtického titulu.1
Slovenská historiografia narazila na uvedenú
problematiku častejšie, najmä pri výskume po-
čiatkov národného obrodenia koncom 18. storočia,
v súvislosti s výskumom spoločenskej bázy Ber-

nolákovho jazykového hnutia. Pri analýze zlo-
ženia rozličných spoločenských vrstiev dostal sa
rad aj na výskům meštianstva. Zistilo sa, že pokial
v remeselníckych vrstvách slovenských miest
málo slovenské jazykové hnutie významnú pod-
poru, s vedúcou vrstvou městského obyvatelstva,
s patricijmi a s bohatými obchodníkmi, slovenské
národné hnutie koncom 18. storočia nemohlo rá-
tat.2
Výskům spoločenského vrstvenia meštianstva
a jeho ideo ve j příslušnosti nie je však výlučnou
úlohou dejepisectva či literárněj historie. Spole-
čenský zástoj meštianstva určoval jeho prejavy
aj v oblasti iných foriem vedomia, preto sa ani
umělecká história nemóže uzatvárať před skúma-
ním týchto otázok pri svojich bádaniach. Sloven-
ská výtvarná historiografia sa musí s uvedeným
problémom vyrovnat už aj z toho dóvodu, že
jazykové hladisko, ktoré vyplynulo z rozboru
spoločenskej základnice Bernolákom rozhýbaného
hnutia, je pre výtvarné umenie prakticky nepo-
užitelné. Pri každej spoločenskej vrstvě třeba si
preto všímat umenie, ktoré podporuje. Vznik toho-
ktorého uměleckého diela ovplyvňujú, pravda,
popři sociálnom činiteli aj činitele regionálně.
Analýza tohto druhu musí byť preto mimoriadne
diferencovaná, a ak má objasnit históriu vzniku
určitého uměleckého diela, jeho obsah, či charak-
terizovat jeho miesto v spoločenskom vývoji, musí
překročit hranice metody tradičnej umeleckej his-
torie, preferujúcej štýlové hladisko, ktoré prináša
ináč pozoruhodné výsledky. Umělecké dielo třeba
podlá možnosti skúmat z hladiska troch činitelov
— objednávatelů, umelca a obecenstva — pri-
najmenšom sa však třeba přiblížit ku skúmanému
dielu z jeho obsahovej stránky.

67