Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

1. Erazmus Schrott.
Národy preukazujúce
rozdiely v ich právě.

Naša štúdia si kladie za úlohu podrobnéjšie si
všimnúť jednu z tých pamiatok konca 18. storočia,
ktorých mecenášom bolo meštianstvo — maliarsku
výzdobu košickej radnice, ktorá vznikla roku
1781. Radnica ako sídlo samosprávy osobitnej
spoločenskej vrstvy občanov města symbolizovala
měšťanovi už samým svojím jestvovaním tie práva
a privilégiá, ktoré ho odlišovali od poddaného,
a to městskou samosprávou, cez privilégiá, ktoré
zaručovali meštianske práva, počínajúc, a priamou
či nepriamou královskou zvrchovanosťou končiac.
Jej výstavba je v období absolutizmu 18. storočia
odvislá od královského uznesenia, o jej vnútornej,
prevažne maliarskej výzdobě rozhoduje naproti
tomu meštianstvo už eelkom slobodne, iba vo fi-
nančných záležitostiach výzdoby sa vyžadoval
súhlas Komory. Maliarska výzdoba takej to bu-
dovy bola teda formálně vyhotovená na objed-
návku celej jednej spoločenskej vrstvy (v rámci
města bol zastúpený každý jednotlivý příslušník
68

tejto vrstvy) a svojím obsahom charakterizovala
jej snaženia.3
Košickú radnicu, situovánu na hlavné námestie,
vystávali na základe nariadenia Márie Terézie
v rokoch 1779—1780 podlá plánov komorného
stavitela Jána Langera. Túto jednoposchodovú
sedemosovú budovu, vstavanú do radu domov,
členenú uprostřed rizalitom a opatrenú stípovým
arkierom, uzatváral trojúhelníkový tympanon,
zdobený erbom města Košic.4 Po jej dokončení
košické meštianstvo sa čoskoro rozhodlo postarat
sa aj o vnútornú výzdobu. Za tým účelom uzavřelo
11. júla 1780 predbežnú zmluvu s akademickým
maliarom Erazmom Schröttom. V nej sa určil po-
čet miestností, ktoré sa majú vymalovat, aj témy
jednotlivých vyobrazení.5
Zo zmluvy sa dozvedáme, že maliarska výzdoba
sa má uskutočniť pri příležitosti volieb městského
představenstva a má zahrnovat tri miestnosti na
poschodí a schodisko pri vchode. Tento súbor má