DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0042
38
Schodiště štadióna vo Florencii. Obr. je převzatý z knihy
A. L. Huxtablovej Pier Luigi Nervi
Betonové, ocelovými prútmi vystužené rebrá sú
zesilněné v miestaoh hlavného posobenia sil. Na-
priek dramatickému výrazu daleko vyčnievajúcej
střechy sú linie jej podpier mákké; už na týchto
podpěrách nachádza Nervi tvary, ktoré neskoršie
v obměnách použije na hangároch a na jedineč-
ných velkých stavbách po oslobodení, na výstav-
nej hale v Turíne roku 1949 i na obidvoch športo-
vých palácoch, postavených pre XVII. olympijské
hry roku1 1960 v Říme. Hladisko hlavněj tribuny
s čestnou lóžou, ktorá je ústupkom době, sa fa-
rebne člení na tri vertikálně pásy. Avšak stadiónu
dominuje náprotivná 1’ahká, štíhlá biela expre-
isívna veža na hornom okraji hladiska. Je 55 m
vysoká a pokračuje kónickým, 15 m dlhým sto-
žiarom strmo k oblohe. Jej čelo je zasklené a pri
večerných podujatiach svieti. Rýchly pohyb nahor
je výslovné vertikálny. Anorganická kombinácia
skla, kovu a betonu skvele zodpovedá charakteru
stavby. Přechod medzi vežou a povrchům hl’a-
diska sprostredkuje prierezu veže tvarom zodpo-
vedajúci mostík na jej úpatí.
Navonok hladisko ukazuje holú, rebrovitú nos-
nú konštrukciu; Nervi tu dovádza zásadu pravdi-
vosti architektúry do dósledkov. Konštrukti-
vistickej povahe fasády zodpovedajú zvonka při-
stávané schodištia. Ich vývrtkovito točenú rampu
■nesú dve navzájem zaklesnuté spirály: k jednej
z nich sa rampa upíná vnútornou hranou, druhá
vo vzájomnom priesečníku čiastočne preberá jej
tlak .a vyvažuje ju. Vysunutá palubová střecha
pokladnic na přízemí opisuje pódorylsný priemet
rampy. Schodištia majú rýchly, stupňovaný, dy-
namický rytmus. Iluzívny pohyb schodišťa, při-
stávaného zvonka k věži, prudko pokračuje vežou
a doznieva vo vrcholci stožiara. V celej tejto
pohybovej dynamike cítit’ ozvěnu talianskeho
futurizmu, no aj iný, este silnější vplyv: Spirálový
rytmus a snaha o uvolnenie objemu pripomínajú
Tatlina.30 P. M. Bardi, vtedy ešte profesor na
Vysokej škole architektúry vo Florencii a Ner-
viho priatel, v článku uverejnenom v Casa Belle
roku 1933,31 v ktorom nebadať ani stopy v tých
časoch oibligátnej devótnosti voči fašistickému
režimu, nepříliš presvedčivo háji Nerviho proti
útokom — a za Mussoliniho režimu takéto tvrde-
nie bolo útokom, lebo ohrožovalo prinajmenej
Nerviho hrnotnú existenciu — že jeho architektú-
ra stojí pod sovietskym vplyvom. Spósob, akým
ho bráni, však éxistencii takéhoto vplyvu nasvěd-
čuje. No toto konštatovanie, lebo žiaden umelec
nežije vo vákuu, nijako neuberá Nerviho tvorbě
na osobitosti. A právě na športovej stavbě, flo-
rentskom stadióne, vytvára si Nervi svoj osobný
štýl, charakteristický aj pre jeho neskoršie diela.
Veď jasnost’, pravdivost, 1’ahkosť, dynamickosť
i plastické vyjadrenie sil, pó.sobiacich v konštruk-
cii, pomocou ocelovými prútmi spevnených, do
foriem liatych betonových článkov sú typické
vlastnosti jeho ďalšej tvorby.
V rokoch 1932—1935 vypracúva Nervi vedno
s Cesare Vallem súťažný návrh obrovského
štadióna v Říme pre 100 000 divákov.32 Snahou
projektu bolo čo najviac přiblížit’ diváka k dianiu
na závodisku, a preto volí oválný, amfiteatrálny
pôdorys' s poschodovými tribunami. Kým hornú
časť poschodia vzpierajú iba mohutné ocelobetó-
nové vonlkajšie piliere, dolná časť je ešte odváž-
nejišie zavesená na druhom páse pilierov a za-
kotvená pomocou horného okružného koridoru-
Schodiště štadióna vo Florencii. Obr. je převzatý z knihy
A. L. Huxtablovej Pier Luigi Nervi
Betonové, ocelovými prútmi vystužené rebrá sú
zesilněné v miestaoh hlavného posobenia sil. Na-
priek dramatickému výrazu daleko vyčnievajúcej
střechy sú linie jej podpier mákké; už na týchto
podpěrách nachádza Nervi tvary, ktoré neskoršie
v obměnách použije na hangároch a na jedineč-
ných velkých stavbách po oslobodení, na výstav-
nej hale v Turíne roku 1949 i na obidvoch športo-
vých palácoch, postavených pre XVII. olympijské
hry roku1 1960 v Říme. Hladisko hlavněj tribuny
s čestnou lóžou, ktorá je ústupkom době, sa fa-
rebne člení na tri vertikálně pásy. Avšak stadiónu
dominuje náprotivná 1’ahká, štíhlá biela expre-
isívna veža na hornom okraji hladiska. Je 55 m
vysoká a pokračuje kónickým, 15 m dlhým sto-
žiarom strmo k oblohe. Jej čelo je zasklené a pri
večerných podujatiach svieti. Rýchly pohyb nahor
je výslovné vertikálny. Anorganická kombinácia
skla, kovu a betonu skvele zodpovedá charakteru
stavby. Přechod medzi vežou a povrchům hl’a-
diska sprostredkuje prierezu veže tvarom zodpo-
vedajúci mostík na jej úpatí.
Navonok hladisko ukazuje holú, rebrovitú nos-
nú konštrukciu; Nervi tu dovádza zásadu pravdi-
vosti architektúry do dósledkov. Konštrukti-
vistickej povahe fasády zodpovedajú zvonka při-
stávané schodištia. Ich vývrtkovito točenú rampu
■nesú dve navzájem zaklesnuté spirály: k jednej
z nich sa rampa upíná vnútornou hranou, druhá
vo vzájomnom priesečníku čiastočne preberá jej
tlak .a vyvažuje ju. Vysunutá palubová střecha
pokladnic na přízemí opisuje pódorylsný priemet
rampy. Schodištia majú rýchly, stupňovaný, dy-
namický rytmus. Iluzívny pohyb schodišťa, při-
stávaného zvonka k věži, prudko pokračuje vežou
a doznieva vo vrcholci stožiara. V celej tejto
pohybovej dynamike cítit’ ozvěnu talianskeho
futurizmu, no aj iný, este silnější vplyv: Spirálový
rytmus a snaha o uvolnenie objemu pripomínajú
Tatlina.30 P. M. Bardi, vtedy ešte profesor na
Vysokej škole architektúry vo Florencii a Ner-
viho priatel, v článku uverejnenom v Casa Belle
roku 1933,31 v ktorom nebadať ani stopy v tých
časoch oibligátnej devótnosti voči fašistickému
režimu, nepříliš presvedčivo háji Nerviho proti
útokom — a za Mussoliniho režimu takéto tvrde-
nie bolo útokom, lebo ohrožovalo prinajmenej
Nerviho hrnotnú existenciu — že jeho architektú-
ra stojí pod sovietskym vplyvom. Spósob, akým
ho bráni, však éxistencii takéhoto vplyvu nasvěd-
čuje. No toto konštatovanie, lebo žiaden umelec
nežije vo vákuu, nijako neuberá Nerviho tvorbě
na osobitosti. A právě na športovej stavbě, flo-
rentskom stadióne, vytvára si Nervi svoj osobný
štýl, charakteristický aj pre jeho neskoršie diela.
Veď jasnost’, pravdivost, 1’ahkosť, dynamickosť
i plastické vyjadrenie sil, pó.sobiacich v konštruk-
cii, pomocou ocelovými prútmi spevnených, do
foriem liatych betonových článkov sú typické
vlastnosti jeho ďalšej tvorby.
V rokoch 1932—1935 vypracúva Nervi vedno
s Cesare Vallem súťažný návrh obrovského
štadióna v Říme pre 100 000 divákov.32 Snahou
projektu bolo čo najviac přiblížit’ diváka k dianiu
na závodisku, a preto volí oválný, amfiteatrálny
pôdorys' s poschodovými tribunami. Kým hornú
časť poschodia vzpierajú iba mohutné ocelobetó-
nové vonlkajšie piliere, dolná časť je ešte odváž-
nejišie zavesená na druhom páse pilierov a za-
kotvená pomocou horného okružného koridoru-