39


Veza štadióna vo Florencii. Obr. je převzaty z časopisu
Oasa Bella


Maketa tribún neuskutečněného Stadia Massima v Říme.
Obr. je převzatý z publikácie Nuova architectura italiana

Táto dolná, previisnutá čaisť poschodia, zakrýva-
júca súčasne rovnakú plochu hradiska, akú má sa-
ma, mala mať kapacitu 30 000 miest, teda tákmer
tol’ko, čo celé hfadisko vo Florencii. Do štadióna
sa málo vstupovat’ schodišťovými rampami, kol-
mými na fasádu: myšlienka, ktorú ďalej rozpra-
cuji! až projektanti ibirazílslkej Maracany. Dósled-
ná prefabrikácia v snahe o nízké náklady lby bola,
zdá isa, išla na úkor výtvarného výrazu, no štadión
ktorý by vo isvojej době bol z technického hladis-
ka značil vrchol světového vývinu, nikdy nebol
postavený. V čase dokončenia projektu rozpúta-
vajú talianski fašisti útočnú vojnu proti Etiopii
a výstavba olympijského štadióna v Rime sa od-
ložila na neurčito. Uskutečnila sa až v rokoch
1950—1953 v celkom inej, konzervatívnejšej po-
době.
Vrcholnou sovietsikou realizáciou tridsiatych
rokov je vefká přestavba štadióna Dynama
v Moskvě roku 1935, která ho pretvára na jeden
z najváčších štadiónov Európy. Odstraňuje sa
motocyklová dráha, přežitý zvyšok utopie dvad-
siatych rokov. O jej šířku sa zváčšuje rozsah
hladiska, ktoré přístavbami iza bránkami dostává
jednoliatu, amfiteatrálnu podobu. Okružné ko-