DOI article:
Paulík, Jozef: Začiatky hlinenej plastiky na Slovensku I
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0014
10
Začiatky hlinenej plastiky na Slovensku I
JOZEF PAULÎK
Medzi najvýznamnejšie výdobytky 1’udskej
civilizácie na začiatku vykrystalizované] mladšej
doby kamennej patřilo na severe Karpatskej kot-
liny, podobné ako v susedných oblastiach, hrn-
čiarstvo. Znalost výroby keramiky přišla na
územie pod Karpatmi ako jedna z „civilizačných“
vín, ktoré táto oblast’ na přelome 5. a 4. tisícročia
dychtivo přijímala prostredníctvom balkánských
kultúr priamo z centier tzv. neolitickej revolúcie
(oblast stredomorsko-maloázijská). Nepoznáme
súhrn všetkých novot, ktoré obohatili v bezpro-
strednej súvzťažnosti s výrobou prvých nádob
celkový stupeň spoločensko-hospodárskeho vývi-
nu, ich spoločný příchod však od základov změnil
najmä život v jednotlivých vdeších či menších
společenských jednotkách: v rodoch, v pravěkých
rodinách a v domácnostiach. Nie neprávom sa
připisuje „vynález“ hrnčiarstva ženám a samu
nádobu vědomě stotožňovali už od úplných za-
čiatkov s jej tvorkyňou — ženou. Tento znak
potom sprevádzal výrobu keramiky cez dlhé tisíc-
ročia; konkrétnejšiu podobu nadobúdal z času
na čas v antropomorfných nádobách a s překva-
puj úco uceleným myšlienkovým pozadím ho za-
chytáváme dokonca aj vo vyspelej tvorbě řím-
ských provinciálnych dielní priamo i na území
Slovenska. Antropomorfné nádoby sa stali počas
dlhovekého vývinu v rozličnom stupni antropo-
morfizácie důležitými hmotnými dokladmi různo-
rodých dobových kultov, podobné ako nimi boli
aj iné, v hrnčiarskej tvorbě menej zvyčajné ďalšie
výrobky (samostatná plastika a i.).
Ďalšie víťazstvo člověka nad hmotou si vyža-
dovalo niekotko vzájomne spátých pracovných
úkonov. Hovoříme o združenom pracovnom pro-
cese: ide o výběr vhoidnej hliny, jej případné
plavenie, o sám akt modelovania, o sušenie a
vypaïovanie, připadne maïovanie. Bola to séria
vyhraněných postupov, medzi ktorými samo mo-
dele vanie či už jedno duché j nádoby, alebo plas-
tiky představovalo sice vrcholný, centrálny bod
tvorby, jednako sa však bez predchádzajúcej a
nasledujúcej činnosti samo osebe nemohlo realizo-
vat’. Ústrednému pracovnému úkonu sa ani pri
samostatných plastikách — najčastejšie to boli
sošky zvierat alebo žien — nepřipisoval osobitný
význam. Předpokládáme, že v tom tkvie anony-
mita pravěkých umelcov. Jednako, aspoň v prvot-
ných rolnických kultúrach, nadobudla hrnčiarska
tvorba všeobecné čry tvorby vůbec, a v důležitej
časti neolitickej nadstavbové] sféry, v nábožen-
stve sa stala východiskem pri vysvětlovaní si
vzniku samého člověka. Motiv ako taký doznieva
v rozmanitých obměnách i v niektorých neskor-
ších náboženských sústavách; střetáme sa s ním
okrem iného aj v biblii: vytvorenie člověka
z hliny. Pokial ide o anonymitu tvorby, vyply-
nula původně z remeselníckeho charakteru hrn-
čiarstva. Umenie sa potom vzájomne překrývá
s řemeslem až do doby plné historickej, keď
v súlade so zánikom pojmu „neznámy umelec“
vznikájú prvé ucelené systémy výtvarného ume-
nia. Nemůže byť náhodou, že ohniskom, okolo
ktorého sa vykrystalizovali i nadobudli svoj
prvotný „vedecký“ charakter, bélo 1’udské tělo,
teda motiv, ktorý sprevádzal ludstvo od začiatkov
výtvarnéj tvorby v mladšej době kamennej naj-
Začiatky hlinenej plastiky na Slovensku I
JOZEF PAULÎK
Medzi najvýznamnejšie výdobytky 1’udskej
civilizácie na začiatku vykrystalizované] mladšej
doby kamennej patřilo na severe Karpatskej kot-
liny, podobné ako v susedných oblastiach, hrn-
čiarstvo. Znalost výroby keramiky přišla na
územie pod Karpatmi ako jedna z „civilizačných“
vín, ktoré táto oblast’ na přelome 5. a 4. tisícročia
dychtivo přijímala prostredníctvom balkánských
kultúr priamo z centier tzv. neolitickej revolúcie
(oblast stredomorsko-maloázijská). Nepoznáme
súhrn všetkých novot, ktoré obohatili v bezpro-
strednej súvzťažnosti s výrobou prvých nádob
celkový stupeň spoločensko-hospodárskeho vývi-
nu, ich spoločný příchod však od základov změnil
najmä život v jednotlivých vdeších či menších
společenských jednotkách: v rodoch, v pravěkých
rodinách a v domácnostiach. Nie neprávom sa
připisuje „vynález“ hrnčiarstva ženám a samu
nádobu vědomě stotožňovali už od úplných za-
čiatkov s jej tvorkyňou — ženou. Tento znak
potom sprevádzal výrobu keramiky cez dlhé tisíc-
ročia; konkrétnejšiu podobu nadobúdal z času
na čas v antropomorfných nádobách a s překva-
puj úco uceleným myšlienkovým pozadím ho za-
chytáváme dokonca aj vo vyspelej tvorbě řím-
ských provinciálnych dielní priamo i na území
Slovenska. Antropomorfné nádoby sa stali počas
dlhovekého vývinu v rozličnom stupni antropo-
morfizácie důležitými hmotnými dokladmi různo-
rodých dobových kultov, podobné ako nimi boli
aj iné, v hrnčiarskej tvorbě menej zvyčajné ďalšie
výrobky (samostatná plastika a i.).
Ďalšie víťazstvo člověka nad hmotou si vyža-
dovalo niekotko vzájomne spátých pracovných
úkonov. Hovoříme o združenom pracovnom pro-
cese: ide o výběr vhoidnej hliny, jej případné
plavenie, o sám akt modelovania, o sušenie a
vypaïovanie, připadne maïovanie. Bola to séria
vyhraněných postupov, medzi ktorými samo mo-
dele vanie či už jedno duché j nádoby, alebo plas-
tiky představovalo sice vrcholný, centrálny bod
tvorby, jednako sa však bez predchádzajúcej a
nasledujúcej činnosti samo osebe nemohlo realizo-
vat’. Ústrednému pracovnému úkonu sa ani pri
samostatných plastikách — najčastejšie to boli
sošky zvierat alebo žien — nepřipisoval osobitný
význam. Předpokládáme, že v tom tkvie anony-
mita pravěkých umelcov. Jednako, aspoň v prvot-
ných rolnických kultúrach, nadobudla hrnčiarska
tvorba všeobecné čry tvorby vůbec, a v důležitej
časti neolitickej nadstavbové] sféry, v nábožen-
stve sa stala východiskem pri vysvětlovaní si
vzniku samého člověka. Motiv ako taký doznieva
v rozmanitých obměnách i v niektorých neskor-
ších náboženských sústavách; střetáme sa s ním
okrem iného aj v biblii: vytvorenie člověka
z hliny. Pokial ide o anonymitu tvorby, vyply-
nula původně z remeselníckeho charakteru hrn-
čiarstva. Umenie sa potom vzájomne překrývá
s řemeslem až do doby plné historickej, keď
v súlade so zánikom pojmu „neznámy umelec“
vznikájú prvé ucelené systémy výtvarného ume-
nia. Nemůže byť náhodou, že ohniskom, okolo
ktorého sa vykrystalizovali i nadobudli svoj
prvotný „vedecký“ charakter, bélo 1’udské tělo,
teda motiv, ktorý sprevádzal ludstvo od začiatkov
výtvarnéj tvorby v mladšej době kamennej naj-