Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

DOI Artikel:
Kostrová, Zita: L'udové výtvarné umenie a dnešok
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0224

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
220

Eudové výtvarné umenie a dnešok
ZITA KOSTROVÁ

Existencia ludového výtvarného umenia, sú-
časných vědomostí o ňom, jeho dnešné chápanie,
odborné etnografické a umeleckohistorické spra-
covanie predistavujú jeden z najnáročnejších
problémov nasej súčasnej védy o výtvarnom
umění.
Ťažkoisti sa začínajú už vymedzením pojmu
ludového výtvarného umenia. Vo všeobecnosti
možno1 poVedať, že prevládajú názory, ktoré pod
týmto pojmom rozumejú tú část hmotnej’ 1’udovej
kultúry, ktorá okrem svojej pôvodnej a prvoradej
úžiťkovej1 funkcie — magickej alebo obradnej —
spíňa aj funkciu estetická. Menej sa uiž kladie
doraz na špecifickosť umeleokej funkcie rudové-
ho výtvarného’ umenia, připadne na osobitosti
jeho poiznania a vyjadrenia vztahu k okolitému
světu. Tie sa stávajú predmetom výskumiu až v sú-
časnosti.
To, že jednotlivé funkcie v 1’udovom umění
nemajú stabilný charakter, často sa zamieňali
a zamieňajú, že úžitková funkcia im všetkým
povodně predchádzala, alko aj to, že ludové
výtvarné umenie v prevažnej miere nevzni-
kalo ako důsledek špecializovanej činnosti pro-
fesi! zameraných na umenie, ale zváčša ako
vedlajší produkt dědinských alebo městských re-
meselníkov, připadne iných zaměstnaní, je příči-
nou toho, že v îüdovom výtvarnom umění neexis-
tujú, alebo sa aspoň doisiaf nepodařilo zistiť a
presne definovat’ hranice a rozdiely medzi umě-
ním, uměleckým remeslom a remeslom vůbec. Je
otázka, či je to v tomto případe vůbec možné. Z dě-
jin umenia poznáme niekolko podobných príkla-
dov, napr. v orientálnom umění, v umění tzv. prí-

rodných národov a inde. Tieto hranice sú neurčité
aj v niektorých odborech súčasného moderného
umenia, napr. v designe. V ostatnom čase nastá-
vá v 1’udovom umění velmi často přesun, ba do-
konca i zánik niektorých jeho funkcií. Najtypic-
kejším javom je zanikanie úžitkovej a nábožen-
skej funkcie a presúvanie důrazu na funkciu es-
tetická, umělecká alebo celkom inú, napr. zábav-
ná (fašiangové masky), komerčnú (suveníry a
pod.). Nemůže tu potom existovat’ podobná di-
ferenciácia na volné a úžitkové umenie, ako to
nachádzame v umění slohovém (oficiálnom, pro-
fesionálnom, vysokém a pod.) alebo súčasnom.
Přete nemožno automaticky aplikovat’ systém
kritérií tohto umenia na ludové umenie. V tomto
případe sa zmýlilo aj viacero významných ume-
leckohistoriokých IbádateTov. A v tom spočívá
i příčina, prečo sa umeleckohistorická veda bráni
zahfňať ludové výtvarné umenie do celkového
rámca výtvarného prejavu u nás. Například pri
příležitosti veíkej reprezentačnej výstavy Dva-
násf storoči výtvarného umenia na Slovensku
v Siovemskej' národnej galérii v Bratislavě roku
1967 nebola ani zmienka o tomto druhu výtvar-
ného prejavu u nás. Na tomto konstatovaní nič
nemení ani to, že právě v tom istom čase Slovenské
národné múzeum v Bratislavě usporiadalo výsta-
vu Ludová plastika na Slovensku, ani úvod v ka-
talogu tejito výstavy od dr. S. Kovačevičovej,
ktorá píše, že táto výstava ludového umenia so
súčasnou výstavou Dvanásť storoči výtvarného
umenia na Slovensku v Slovenskej národnej ga-
lérii má demonstrovat kontinuitu a typickosť vý-
tvarného prejavu v celej šírke, híbke a problema-
 
Annotationen