DOI article:
Bakoš, Ján: Cesty slovenského dejepisu umenia - zákonitost̕ alebo náhoda?
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0195
191
Cesty slovenského dějepisu umenia —
zákonitost alebo náhoda?
Ján bakoš
Předkládaný príspevok1 nebude príspevkom
Přísné vědeckým. Nečakajte od něho k objektivitě
smerujúcu analýzu niektorého úseku našich snáh.
Miesto vecnej analýzy a hodnotenia chcem ponúk-
nuť len niekoïko velmi volné spojených hypotéz.
Mohla by vzniknúť otázka: Či je právě toto fórum
najvhodnějším miestom pre takýto druh „hry“?
Isteže nie. Ale odhliadnuc od toho, že nie som si
celkom istý, či by našej disciplíně nezaškodilo
Při riešení vážných vědeckých problémov viac
hravosti, je tu i faktický dóvod, ktorý azda
ospravedlní impresívnosť referátu. Budem sa to-
Pz zamýšlať nad sférou, nad ktorou sa nezamyš-
lame příliš často, v dósledku čoho nemam poruke
dostatek oporných bodov a som odkázány na
aproximatívne hypotézy a prvé dojmy. Chcel
hy som vašu pozornost’ upriamiť na otázku samej
e*istencie našej vednej disciplíny. Položme si
otázku: Čím sa vyznačuje, čo sú jej charakteris-
tické črty, ako vznikla, kedy, prečo pravé v danom
okamihu, ako sa rozvij ala a ako sa rozvija? Je
Pochopitelné, že nemóžem a ani nechcem tieto
a im podobné otázky na tomto rnieste riesiť. Mo-
jim cielom je otázky klást, získávat vase sym-
patie pre ich budúce skúmanie.
Domnievam sa totiž, že neprávom oddělujeme
dějiny umenia od dějepisu umenia. Zabudame
na bytoistnú dialektiku, (ktorá medzi poznatkami
a poznáním jestvuje. Z tohto hladiska je aj nasa
disciplína historickým fenoménom. Aj ona móze
hyť chápaná ako isvojbytný predmet. Pravé tu
Začína „hra“, pre ktorú vás chcem získat: Vyj-
ditne na chvílu z ponorenosti do našich vědec-
kých problémov. Pozorujme nas samých ako
historický jav, vyznačujúci sa črtami, ktore ho
odlišujú od všetkého «statného. A kedze isme his-
torikmi a teoretikmi umenia, „hrajme sa“ v rámci
tejto „hry“, že slovenský dějepis umenia je cosi
podobné ako středověké maliarstvo1 či baroková
architektura; že je konkrétným1 historickým feno-
ménom, pri ktorom isa možno1 pýtat na jeho cha-
rakteristické črty, jeho dějinný rozvoj a funkcie.
Inými slovami, pokusme sa v rámci našej „hry“
aproximatívne aplikovat’ metody, ktoré používá-
me na skúmanie nášho vlastného vědného před-
mětu — umenia a jeho dějin — na nás samých.
Ako by sa nám1 javil obraz našej1 disciplíny, keby
sme sa pýtali: Aké vývinové fázy překonal náš
dějepis umenia? Do kolikých vývojových period
ho možno rozčlenit a čím sa vyznačujú? Aké
terny a funkcie v nich převládali? Má tento vývin
nějaký rytmus, nějaké konstanty? Má nějaký
celkový zmyisel a ciel? Aké faktory «působili tento
pohýb? Aké vplyvy sa v ňom uplatnili? V akom
vztahu bol tento vedecký pohyb k historickej
skutečnosti? Alebo1 inými slovami: Ako by sa nám
javila naša vlastná vědná disciplína, keby sme
ju slkúmali rovnátko1 ako1 skúmame umenie, keby
sme si nastavili vlastné zrkadlo, obrátili zbraně
proti sebe samým a pokúsili sa skúmať rozvoj
slovenského dějepisu umenia z hladiska vývojo-
vo-genetického, štýlového, vplyvologiokého, kul-
turnohisitorického, světonázorového, štruktúrneho,
sociologického, ikonografického alebo ikonologic-
kého?
Obliúk, ktorý sme tu opísali, je, ako vidieť,
obrovský. Tak ako samo umenie a jeho dějiny
i naša disciplína by si vyžadovala poměrně obsiah-
le a namáhavé rozbory. Nepředložím ich, pretože
ich proste nemám. Načrtnem len niekoïko sku-
tečné předběžných téz. Zdorazňujem: téz v rámci
našej1 „hry“, teda takých, ktoré sú bez ctižiadosti
Cesty slovenského dějepisu umenia —
zákonitost alebo náhoda?
Ján bakoš
Předkládaný príspevok1 nebude príspevkom
Přísné vědeckým. Nečakajte od něho k objektivitě
smerujúcu analýzu niektorého úseku našich snáh.
Miesto vecnej analýzy a hodnotenia chcem ponúk-
nuť len niekoïko velmi volné spojených hypotéz.
Mohla by vzniknúť otázka: Či je právě toto fórum
najvhodnějším miestom pre takýto druh „hry“?
Isteže nie. Ale odhliadnuc od toho, že nie som si
celkom istý, či by našej disciplíně nezaškodilo
Při riešení vážných vědeckých problémov viac
hravosti, je tu i faktický dóvod, ktorý azda
ospravedlní impresívnosť referátu. Budem sa to-
Pz zamýšlať nad sférou, nad ktorou sa nezamyš-
lame příliš často, v dósledku čoho nemam poruke
dostatek oporných bodov a som odkázány na
aproximatívne hypotézy a prvé dojmy. Chcel
hy som vašu pozornost’ upriamiť na otázku samej
e*istencie našej vednej disciplíny. Položme si
otázku: Čím sa vyznačuje, čo sú jej charakteris-
tické črty, ako vznikla, kedy, prečo pravé v danom
okamihu, ako sa rozvij ala a ako sa rozvija? Je
Pochopitelné, že nemóžem a ani nechcem tieto
a im podobné otázky na tomto rnieste riesiť. Mo-
jim cielom je otázky klást, získávat vase sym-
patie pre ich budúce skúmanie.
Domnievam sa totiž, že neprávom oddělujeme
dějiny umenia od dějepisu umenia. Zabudame
na bytoistnú dialektiku, (ktorá medzi poznatkami
a poznáním jestvuje. Z tohto hladiska je aj nasa
disciplína historickým fenoménom. Aj ona móze
hyť chápaná ako isvojbytný predmet. Pravé tu
Začína „hra“, pre ktorú vás chcem získat: Vyj-
ditne na chvílu z ponorenosti do našich vědec-
kých problémov. Pozorujme nas samých ako
historický jav, vyznačujúci sa črtami, ktore ho
odlišujú od všetkého «statného. A kedze isme his-
torikmi a teoretikmi umenia, „hrajme sa“ v rámci
tejto „hry“, že slovenský dějepis umenia je cosi
podobné ako středověké maliarstvo1 či baroková
architektura; že je konkrétným1 historickým feno-
ménom, pri ktorom isa možno1 pýtat na jeho cha-
rakteristické črty, jeho dějinný rozvoj a funkcie.
Inými slovami, pokusme sa v rámci našej „hry“
aproximatívne aplikovat’ metody, ktoré používá-
me na skúmanie nášho vlastného vědného před-
mětu — umenia a jeho dějin — na nás samých.
Ako by sa nám1 javil obraz našej1 disciplíny, keby
sme sa pýtali: Aké vývinové fázy překonal náš
dějepis umenia? Do kolikých vývojových period
ho možno rozčlenit a čím sa vyznačujú? Aké
terny a funkcie v nich převládali? Má tento vývin
nějaký rytmus, nějaké konstanty? Má nějaký
celkový zmyisel a ciel? Aké faktory «působili tento
pohýb? Aké vplyvy sa v ňom uplatnili? V akom
vztahu bol tento vedecký pohyb k historickej
skutečnosti? Alebo1 inými slovami: Ako by sa nám
javila naša vlastná vědná disciplína, keby sme
ju slkúmali rovnátko1 ako1 skúmame umenie, keby
sme si nastavili vlastné zrkadlo, obrátili zbraně
proti sebe samým a pokúsili sa skúmať rozvoj
slovenského dějepisu umenia z hladiska vývojo-
vo-genetického, štýlového, vplyvologiokého, kul-
turnohisitorického, světonázorového, štruktúrneho,
sociologického, ikonografického alebo ikonologic-
kého?
Obliúk, ktorý sme tu opísali, je, ako vidieť,
obrovský. Tak ako samo umenie a jeho dějiny
i naša disciplína by si vyžadovala poměrně obsiah-
le a namáhavé rozbory. Nepředložím ich, pretože
ich proste nemám. Načrtnem len niekoïko sku-
tečné předběžných téz. Zdorazňujem: téz v rámci
našej1 „hry“, teda takých, ktoré sú bez ctižiadosti