Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

102


Fragment nápisu na susednom dome č. 4 na Dibrovovom náměstí. Foto
M. Smoláková

výzoru celého objektu v období neskorého středověku.
Závažná je tu skutočnosť, že gotická omietka sa vy-
skytuje len na přízemí v celej šírke dnešnej osemosovej
fasády; na poschodí sa nezistila vóbec. Na základe
tohto zistenia nemožno jednoznačné určit, či dom bol
přízemný. Naopak, třeba si uvědomit jeho situovanie
na exponovanom mieste v rámci středověkého města
a zástavbu najbližšieho okolia jednoposchodovými
domami. Pravděpodobně aspoň západná část domu
mala poschodie, ako by mohla naznačit aj pódorysná
situácia. Parcelu, na ktorej sa dom vybudoval, vyme-
dzila totiž staršia bloková zástavba Michalskej ulice
a Dibrovovho námestia, orientovaná kolmo na komu-
nikácie. Vznikla takto neobvyklá trojuholníková
parcela, na ktorej sa híbkovo orientovaný hlavný
obytný objekt mohol umiestniť len v západnej časti,
ktorá je aj podpivničená. Na východnej straně — od
miesta mierneho zalomenia fasády medzi treťou a štvr-
tou osou zTava — mohol parcelu uzavierať len ohradný
múr; připadne tu pokračoval přízemný uličný trakt,

pripájajúci sa v ostrom uhle k susednému domu č. 4
na Dibrovovom náměstí, ktorý bol založený skór.4
Na celej šírke fasády, pravda, nie sú zřejmé ani změny
muriva, ani stavebné spáry. Ak v západnej časti po-
schodie existovalo, muselo byť radikálně přebudované
prinajmenšom už v 17. storočí. Vo východnej časti
vylučuje existenciu poschodia aj fragment nápisu
zo začiatku 16. storočia na severozápadnom nároží
domu č. 4 na Dibrovovom náměstí, odkrytý pod pri-
pájajúcim sa murivom priečelnej steny poschodia
nášho domu.
Omietkovej vrstvě s nápisom na uvedenom mieste
susedného objektu predchádzali dve staršie omietky:
gotická na murive z lomového kameňa so zdrsněným
povrchom a neskorogotická s vykladeným povrchom,
ktorá mala dekoratívnu úpravu nárožia vo forme
striedavého malovaného kvádrovania (rozměry kvád-
rov 35 'X 37 cm a 37 X 76 cm) tmavosivých polí, lemo-
vaných úzkou štětcovou červenou linkou. Tento spó-
sob úpravy nároží bol běžný na konci 15. storočia,
připadne na začiatku 16. storočia, ako dokládá nie-
kol'ko príkladov aj u nás.5 Túto vrstvu, ktorá pokračuje
pod připojenou stěnou poschodia nášho domu, pře-
krývá renesančná omietka, poměrně tenká (v hrúbke
0,3 až 1 cm), na povrchu vykladená a opatřená vápen-
ným náterom. Nápisovú plochu horizontálně po-
zdížneho pol’a vymedzovala pásová, pravouhlo sa
zalamujúca pasparta, vyznačená v omietke jemne
zaškrabnutou ryskou; tvoří ju vnútorný, širší okrový
pás a vonkajší, užší červený. Z celého pol’a (póvodná
šířka 150 cm) sa zachovala len jeho pravá část so
zakončujúcimi písmenami německého nápisu v troch
riadkoch ,,. . . man/ . . . ckh wo fü/ ... alt iez“. Nápis
bol predznačený červenou rudkou, rovnako aj orna-
mentálna kresba pod riadkami, v definitívnej realizácii
čiernou farbou sa však predznačenie úplné nerešpek-
tovalo. Pre datovanie nápisu nie je smerodajné samo
písmo (tento gotický typ sa používal v priebehu celého
16. storočia), ale ornamentálna kresba kvetu s mákký-
mi lupeňmi, lístkami a drobnými jemnými stočenými
úponkami, charakteristická v tejto podobě pre orna-
mentiku prvých desaťročí 16. storočia, predovšetkým
v nemeckej grafike. Celý rozsah ornamentálneho
doplňku nápisu žial nepoznáme (zachoval sa len
fragment jeho pravého zakončenia), no tomuto dato-
vaniu zodpovedá i pásová pasparta s lemujúcou
červenou linkou, běžná pri úpravě a zvýraznění ne-
skorogotických okenných otvorov, ako ju poznáme