Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

54


45. Bytča, sobášny palác vedla kašliela, Kilián Syroth de Mediolano (z Milána), 1601

a v Slovenskom Právně pri farskom kostole, obidve
zo začiatku 17. storočia. Sú dokonalé prostotou vy-
vážených tvarov, proporci! a uložením do prírody.13
Živé a jasné sú interiéry niektorých dědinských
kostolov s dřevenými kazetovanými, pestro malova-
nými povalami a emporami, napr. v kostole v Smre-
čanoch s gotickými a renesančnými doskami, vo Vý-
bornej z konca 16. alebo začiatku 17. storočia, v Kras-
kove, kde póvodnú kazetovaná povalu z roku 1562
neskoršie upravili (1758) a podobné v Rimavskej
Bani (1783).
Slohový vývin všetkých stavebných druhov bol
u nás v 15. a 16. storočí paralelný; podobné zásady
sa uplatňovali v jednotlivých etapách vývinu rene-
sančnej architektúry na stavbách hradov, kaštielbv

i pri opevňovaní miest. Niektoré prvky obranného
stavitel’stva sa například používali aj v civilnej
meštianskej a v cirkevnej architektúre (veže, bašty,
arkiere, atiky), na fortifikačných stavbách boli
určujúce vojenské okolnosti, vývin meštianskych
domov bol popři všetkých přeměnách silné determi-
novaný minulosťou, středověkými osnovami miest
i jednotlivých domov, kostoly sa vytrvalo držali go-
tických tradicii.
Najslobodnejšie sa prejavili nové architektonické
představy na stavbách kaštielbv. Příčiny ich nového,
volného uloženia na rovině boli mnohoraké; změny
vojenského, obranného rázu istotne boli základné
a najvedomejšie, ale v simultánnej jednote pósobia-
cich faktorov sa kryštalizovali aj ich architektonické
aspekty: stoja voïne v prírode, v otvorenom priestore,