49

prosba opakuje nápisom Patrona Hungariae ora
pro nobis. Mariánská tematika je častá i v baro-
kovej lyrike ako súčasť nárekov nad krajinou,
napr. v básni Ach, oplakávám te, krajina Uher-
ská:
Mario Panno, všem křesťanom matko,
učiň to tak smutnej krajině —
skrze tvé potěšení kvíliti přestane.28
Zosilnený kult Panny Márie, utiekanie sa
k nej, orodovanie u nej má základný ciel’: získat
pomocníka a prostředníka k vytvoreniu pokoja,
poňatého však v intenciách katolíckej církvi a
Habsburgovcov. Mariánsky kult, ale aj kult svát-
cov, má teda svoje kořene v tlaku protireformač-
nej politiky, avšak druhým zdrojom, „zdrojom
zdola“, bola tragická situácia strednej Európy
i Slovenska 17. storočia. Tridsaťročná vojna,
v ktorej zahynula třetina obyvatel’ov Európy,
Turci, před ktorými si nikto nebol istý životom,
priemerný 1’udský vek 25 rokov, časté épidémie,
před ktorými nebolo obrany, hladomory zname-
najúce „takmer istú smrť pre najslabších, star-
cov, děti, samodruhé ženy a pokles populácie
v nasledujúcich rokoch“ viedli k tomu, „že za
takejto všeobecnej neistoty sa 1’udia modlili
a vzývali nadprirodzené sily“.29 Mariánsky kult
sa viaže k všetkým vrstvám spoločnosti — šlach-
tě, církvi, meštianstvu i prostému 1’udu. Marián-
ské motivy sa objavujú v kamennej plastike už
od páťdesiatych rokov 17. storočia, ale až od se-
demdesiatych rokov sa stali základným motí-
vom kamennej plastiky Slovenska, čo súviselo
s politickou situáciou, predovšetkým s potlače-
ním Wesselényiho povstania (1670) a delegova-
nými bratislavskými súdmi (1673—1674). Ich
prehl’ad: pätdesiate roky 17. storočia — Brati-
slava okolo 1650, Bratislava 1650—1660; šesť-
desiate roky — Stropkov 1665; sedemdesiate ro-
ky — Bratislava 1675, Bratislava 1676, Devin
1677, Marianka 1671, Modranka 1673, Smolín-
ske 1678; osemdesiate roky — Banská Bystrica
1681, Holice 1689, Levoča 1689; deváťdesiate
roky — Trnava 1690, Prievidza 1693, Skalica
1695, Trnava 1695, Nové Město nad Váhom
1696, Trnava 1698, Bratislava deváťdesiate roky
17. storočia; druhá polovica 17. storočia: Boj-

nice, Červený Kameň, Trnava, Horné Štitáre,
Myslenice.
V predchádzajúcom texte sme používali po-
jem mariánská ikonografia všeobecne. Zobra-
zenia Márie móžeme rozdělit do dvoch velkých
ckruhov: 1. scény zo života, 2. sama postava
Márie. V kamennej plastike 17. storočia Sloven-
ska poznáme predovšetkým samu postavu Má-
rie, scény z jej života sú výnimočné: Koruno-
vanie P. Márie (1695, Trnava), Adorácia P.
Márie (druhá polovica 17. storočia, Trnava).
V plastike sa najčastejšie vyskytuje Mária
s dieťaťom, čo označujeme pojmom Madona,
hoci ako výnimku poznáme i postavu samej Má-
rie (1677, Devin). S novooživením mariánského
kultu vznikajú i nové ikonografické typy Márie,
ktorá bola vyzdvihnutá ako najvyššia vládkyňa
a ochrankyňa veriacich. Týmto typom dominuje
„Maria Immaculata ako stelesnenie nepoškvrne-
ného počatia“.30 Ak zhrnieme predchádzajúce
ikonografické špecifiká v kamennej plastike 17.
storočia na Slovensku, objavia sa nám tri zá-
kladné typy zobrazenia Márie: 1. Mária (zried-
kavý výskyt), 2. Madona (častý výskyt), 3. Im-
maculata (zriedkavý výskyt). Napriek tomuto
rozboru sme si vědomí, že celkový obraz o vý-
zname postavenia Márie je zatial neúplný a že
sa bude mócť doplnit až na základe kultúrno-
historického bádania — poézie, kázní, dějin ma-
riánského kultu a pod.
Do poslednej ikonografickej skupiny zaradu-
jeme anjelov Rafaela a Michala z epitafu Pálf-
fyho (1601, Bratislava) a postavy křesťanských
cností Caritas (Láska), Spes (Nádej) a Justitia
(Spravodlivosť) z epitafu Štefana Illesházyho
v Pezinku (1609).
Exkurz: sochy fasády univerzitného kosto-
la v Trnavě31
Medzi najvýznamnejšie stavby 17. storočia
patří nespome ranobarokový Univerzitný kos-
tol v Trnavě. V literatúre mu věnovala velkú
pozornost monografia J. Dubnického,32 ale i pří-
spěvky dalších autorov. Rovnako ako sama ar-
chitektura, aj sochárska výzdoba hlavného
a bočného priečelia patří k popredným dielam
17. storočia na Slovensku, avšak na rozdiel od