Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:
Rusina, Ivan: Z ikonografie kamennej plastiky Slovenska 17. storočia
DOI Seite / Zitierlink:
https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0146
Überblick
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext

11. Univerzitný kostol v Trnavě. 1629—1637. Foto Pod-
horský

architektúry jej význam nebol zdóraznený, ale
skór Obmedzeiný na nepatrné zmienky.33
Jezuiti začali so stavbou svojho kostola (uni-
verzitný, Jána Krstitela, invalidný) roku 1629
a ich mecénom bol palatin Mikuláš Esterházy.
Hoci nemáme dost správ o priebehu práce, stav-
ba pokračovala poměrně rýchlo, pretože už roku
1633 holi objednané krovy a roku 1637 boli
skončené murárske práce. Dňa 30. 8. 1637 kos-
tol slávnostne vysvätil jágerský biskup Juraj
Lippay.34 Po skončení tejto prvej fázy pokračo-
vali jezuiti v dotváraní interiéru. V rokoch
1637—1640 vytvořili B. Knilling a V. Stadler
spolu s dalšími majstrami hlavný oltář, taber-
nákulum a kazatelnicu. Zároveň sa zahájili prá-
ce na výzdobě jednotlivých kaplniek. O prie-
behu týchto úkonov sme informovaní na
základe archívnych údajov, ale údaje o kamen-

ných exteriérových sochách fasád chýbajú. Ne-
poznáme ikonografický rozvrh sochárskej vý-
zdoby, jej póvodné umiestnenie, slohové sú-
vislosti, rovnako ako nepoznáme autora a da-
tovanie. Na základe slohových súvislostí sa
vsak pokúsime o hypotézu, ktorá by mohla zod-
povedať na uvedené otázky.
Pokiaí ide o ikonografiu, móžeme pristúpiť
k rekonštrukcii na základe zachovaných diel,
grafického listu a analogií. Z fasád kostola sa
zachovalo deväf soch (za předpokladu, že anje-
lov nástavca portálu berieme ako celok) a gra-
fický list z konca 17. storočia, ktorý zachycuje
hlavnú fasádu univerzitného kostola v Trnavě.
Z principu analogie předpokládáme, že exterié-
rová výzdoba bola tvořená na základe rovnakých
princípov ako sochárska výzdoba hlavného ol-
tára, či maliarska výzdoba lodě, ktorá ostala
neporušená.
Maliarska výzdoba hlavného oltára a Iode sa
yiaže k životu Jána Krstitela výjavmi: Navští-
venie, Narodenie, Krst Krista, Na dvore Hero-
desa, Vo vážení, Sťatie Jána Krstitela, Herode-
sova hostina. Sochárska výzdoba hlavného ol-
tára je členená následovně: starozákonné po-
stavy (Melchisedech, Mojžíš, Dávid, Zachariáš),
apoštoli (Peter, Pavol, dve neurčené postavy),
evanjelisti (Marek, Matúš, Lukáš, Ján), jezuitskí
svátci (Ignác, František Xaver, Alojz, Stanislav),
Madona a ostatní svátci.35
Porovnáním ikonografie fasádových soch po-
dlá grafického listu a podlá zachovaných diel
prichádzame k závěru:

(podlá grafického listu) (podlá zachovaných soch)

1. Zachariáš
2. Alžběta
3. Dávid
4. Joachim
5. Anna
6. Jozef
7. 0
8. 0
9.0
10. 0

1. Zachariáš
2. Alžběta
3. 0
4. Joachim
5. Anna
6. 0
7. Ján Evanjelista
8. Juda Tadeáš
9. Apoštol
10. Apoštol

Podfa Dubnického analýzy bolo na fasádě
spolu 16 nik,36 preto je pravděpodobné, že bolo
vytvořené rovnaké množstvo soch. Na základe
 
Annotationen