75

Emblém v knižnej grafike na Slovensku

KATARINA ZÁVADOVÁ-JANCOVÁ

V oase keď uvolnenie zo stredovekej scho-
lastické] viazanosti vyústilo do renesančného
cítenia, naplněného pokrokom a objavmi, vyná-
lez kníhtlačiarstva vytvořil pódu pre vznik kniž-
nej grafiky. Humanistické myslenie viedlo k in-
tegrácii obrazu a písma v jeden obsahový celok
— ilustrovaná knihu. V poézii vznikli epigramy
a emblematické verše, myšlienkovou formou
typické pre manierizmus a barok. Charakteri-
zovali proces zosvetštenia jedného prúdu ume-
nia, ktoré čerpalo predovšetkým z odkazu an-
tiky.
Oblasť emblematiky a tzv. emblematickej li-
teratury je přitažlivým prameňom bádania pre
výtvarných aj literárnych historikov.1 Na čele
světového výskumu stoj a Holanďania, čo vy-
plývá aj z bohatého výskytu emblémov v nizo-
zemskom výtvarnom umění. Popři iných náro-
doch, najma Angličanoch a Nemcoch, aj českí
umenovedci sledujú v posledných rokoch iko-
nografické aspekty emblémov, ioh aplikovanie
na ideové programy a náměty starých výtvar-
ných diel komorného i nástěnného maliarstva,
štukovej výzdoby, sgrafit a umeleckoremesel-
ného prejavu. M. Matyášová-Lejsková objavo-
vala v katalógoch súdobých emblematických
knih mnoho prameňov, napr. pre štukovú a sgra-
fitová výzdobu niektorých českých zámockých
interiérov a exteriérov. H. Seifertová ikonolo-
gickou metodou sleduje význam emblematické-
ho cítenia v porembrandtovskej portrétnej
tvorbě. Teorii emblémov věnuj e pozornost
i brněnský literárny historik Petrů v Prolego-
menach scénografickej encyklopédie. Za dóleži-

tú oblasť umenia považuje emblémy Lubomír
Konečný. Vo svojich prenikavých analytických
štúdiáoh a recenziách sa venuje výskumu sé-
mantiky a interpretácii skrytého významu gra-
fických emblémov.2
Emblém je dnes predmetom ikonologicko-
ikonografického skúmania a faktografickým
kultúrno-poznávacím prameňom. Vo vzájomnej
oscilácii týchto aspektov bádania formuje sa
obraz doby, v ktorej sa emblémy tvořili a kto-
rou sa vo svojich žánrových modifikáciách na-
sycovali. Vznikajú tak vyššie obsahové syntézy,
najmä v podobě odkazov na citácie, ako ich
rozpracúva česká výtvarná teória. L. Konečný
definuje emblém ako umeleckú formu, ktorá
.spojením slova a obrazu vytvára uzavretý ale-
gorický celok. Emblematika je 1. náuka o em-
blémech a 2. systematický repertoár emblémov
rozšířených vo forme edícií od 16. storočia.
V gréčtine a v klasickej a stredovekej latinčine
termín emblém — latinsky emblema — označoval
predovšetkým umělecké diela s naratívnym ob-
sahem. Počiatky třeba hfadať v antickom epi-
grame, náhrobnom alebo venovacom veršova-
nom nápise.3
Literárny epigram používá takmer výhradně
elegický distichon a pestoval sa najmä v 5. sto-
ročí před n. 1. Vyznačoval sa uzavretosťou for-
my a silou výrazu. V helenizme slúžil na vyjád-
řeme nálad a zážitkov — epigramy pijácke,
milostné, posměšné, mravoučné, satirické, nabá-
dajúce užívat život alebo filozofovat. Najvačší
římsky epigramatik bol Martialis.4 Ako ozna-
čenie Specifického literárneho žánru po prvý