Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 76
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0172
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
76

104

I. SAMBVCI
Tempore cunihi minora.


Præte RIENS tptidam -rites, nondnmntic calorc
Maturitní ampicns giijlat, daninatijue racemum.
dfnnciiam pcdibtis contrittit , mtiiiis Ttinde
^íujero imbueret fiiccoJita labra rtaror.
Judicium prauum efihomtnitm, nec tempora norunt
Expcébare, minus cuptunt fnbujje labores.
.jTrdua fant aditu primo, <]ti.c pulchra [atemur,
Tempure Jed fittnt opera, &• po/b mina cuncla.
Sed reju^it pemtM botrtim [ormija pučila,
( 'P-‘ & ionor,cmm, fidtis n:cpalmiti amicurn eft.
Ve/iira

1. Dřevořez z knihy: J. Sambucus: Emblemata. Antver-
py 1564. Foto S. Mallý

raz použil emblém milánsky právnik Andrea
Aloiati v titule svojej knihy Emblematum liber,
vydanej v Augsburgu roku 1531.
Moderný emblém, tak ako ho stanovil Alciati
a jeho početní následovníci, sa skládá z obrazu
(ikon, pictura, imago), krátkého výstižného nad-
pisu (lemma, motto, inseriptio, sententia) a pró-
zou alebo veršom písaného výkladu róznej dížky
(subseriptio, epigram). Teoretici emblému sa
v 16. až 18. storočí pokúšali stanovit pre tieto
tri jednotky a pre ich vzájomný vztah pevné
pravidlá, napriek tomu sa však knihy emblémov
vyznačujú velkou róznorodosťou. Bibliografia
knih emblémov obsahuje asi tisíc titulov. Zla-
tým vekom emblému sú roky 1531 až 1720.

Pretože knihy emblémov obsahujú nielen vy-
oíbrazenia a opisy jednotlivých výtvarných a li-
terárnych motívov, ale tiež výklady ich obsahu,
sú neocenitelnou pomóckou pre obsahovú inter-
pretáciu a identifikáciu naj.má manieristických
a barokových uměleckých diel. Zaužívala sa
i zjednodušená forma emblému — devíza, ktorá
sa skladala z lemmatu a ikonu a vynechávala
epigram. Osobitná skupina emblémov vznikala
v bratstvách, tovaryšstvách a protestantských
střediskách. Pramenným materiálom boli sú-
dobé středověké vzory, renesančná hieroglyfika,
zbierky umenia, mytológia, ilustrácie zoologic-
kých, botanických, astronomických, ba aj to-
pografických spisov, Biblia pauperum, Ars
moriendi, Ezopove bájky, vyobrazenia z heral-
diky. Pre európsku kulturu základný význam
mali emblémy spracované pomocou antických
tém.
Nový okruh emblémov začal vznikat ešte
v neskorom středověku a v renesancii, keď sa
nadviazalo na antickú tradíciu a na jej základe
sa vypracovala nová zásoba typov emblémov
vo svetskom i náboženskom význame, ktoré sa
udržali do konca minulého storočia. V róznych
epochách a krajinách sa přednostně uplatňovali
rozmanité kategorie poňatia i tematiky. Tak 16.
storočie prinieslo heroické motivy, 17. storooie
eticko-morálne, koniec 17. a 18. storočia motivy
didaktické. V Taliansku a vo Francúzsku bola
vhodná póda pre emblematické publikácie na
teoretické témy. Němci priniesli tematiku po-
litickú, Holanďania erotickú a zoologickú, Špa-
nieli dvorskú. V 17. storočí kvalita výrazu klesá,
lebo aj okruh čitatel’ov, ktorému je věnovaná
táto literatura, je menej náročný. Zvyšuje sa
však kvalita ilustrácií knih so skutečnými ale-
góriami. V období osvietenstva a klasicizmu oži-
vuje sa světská téma, ktorá stagnovala v období
jezuitizmu a baroka. V 19. storočí móda emblé-
mov už mizne. Angličania ich obl’ubovali skór
zo zberatefského popudu pre krásu rytin. Ter-
mín emblém sa vtedy rozšířil aj na vinety, ktoré
však neobsahovali nič symbolického. Názov em-
blém sa vyskytoval najmä v anglickej literatúre
a v politickej karikatúre minulého storočia.5
Umenie v 16. storočí, keď vznikol ilustrovaný
emblém, mocné reagovalo na formálny idealiz-
loading ...