Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 6
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0102
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
6

Kompozičně principy
ranobarokovej architektury
na Slovensku
ELENA LUKÁČOVÁ

Začiatok 17. storočia priniesol nové myšlien-
kové prúdy, ktoré narušili jednoliatosť renesanč-
ního slohu u nás. V súvislosti s historicko-spo-
ločenskými a ekonomickými podmienkami
zasiahli změny v myšlení a nazeraní na svět aj
našu spoločnosť. Nové umělecké videnie skutoč-
nosti umožňovalo interpretovat svět s váčšou
vol’nostou, s uplatněním fantázie. V architektúre
17. storočia na Slovensku nadobúdal nad požia-
davkami účelovými a přísnými pravidlami ro-
zumovými převahu formálny, vonkajší přejav
a citový přístup k tvorbě.1
Barokový sloh nevznikol na našom území. Je-
ho prvé podněty prenikli k nám, do prostredia
so silnou renesančnou tradíciou, v druhom de-
saťročí 17. storočia. Až do pätdesiatych rokov
17. storočia móžeme hovořit o zdomácňování ba-
roka na Slovensku a o završení dóležitého pře-
chodného obdobia od renesancie k baroku.
V prvom desaťročí 18. storočia aj tu vývoj ar-
chitektury dospěl k vrcholnému stádiu vývoj a
barokového slohu.
Z uvedenej periodizácie vidieť, že Slovensko
podstatné nezaostávalo v čase nástupu raného
baroka, iba přechod do vrcholného obdobia sa
vplyvom nepriaznivých podmienok přesunul do
18. storočia. Tu sa už ukázali aj podstatné roz-
diely v kvalitě stavebnej činnosti oproti sused-
ným zemiam (Rakúsko, Cechy, Nemecko).
Prvé tridsaťročie prenikania baroka bolo chu-
dobné jšie na pozoruhodné objekty, okrem nie-
ktorých stavieb v hlavných střediskách vtedaj-
šej tvorby (Bratislava, Trnava). Prelínala sa tu
neskororenesančná a dokonca středověká kon-

cepcia s novými podnetmi, ktoré sa však ujímali
poměrně ťažko a přijímali sa s rozpakmi. Ne-
priaznivé podmienky pre stavebnú činnost —
vojny, povstania, neúroda, hlad, épidémie, časté
požiare, málo stavebníkův (váčšinou stavala len
cirkev) a tiež úplný nedostatek domácích stavi-
tetov — to všetko sa odrazilo aj na architektúre
prvej polovice 17. storočia. No vývoj viedol
k postupnej prevahe udomácňujúcich sa baroko-
vých elementov, avšak za velmi zložitej vše-
obecnej situácie, keď převahu nadobudla proti-
reformácia s drastickými opatreniami a násil-
nými zásahmi do myslenia a kultúry vtedajšej
spoločnosti.
V druhej polovici 17. storočia barokový sloh
vstúpil už do vedomia veřejnosti ako výraz no-
vých podmienok, nového štýlu života, vyjadru-
júc silu cirkevnej i svetskej moci. Převaha ba-
rokových elementov bola od pätdesiatych rokov
stále zretelnejšia. Neskororenesančné stavby
ubúdali počtom a pomaly sa stotožňovali s typmi
renesančno-barokovými. Koniec storočia zna-
menal v našich podmienkach ukončeme dlhodo-
bého procesu prijímania a osvojovania si nové-
ho slohu. Táto úvodná fáza připravila vhodnú
půdu na vrcholné obdobie, začínajúce 18. sto-
ročím.
Architektura závisí od stupňa rozvoja člověka
a spoločnosti. Je úzko spâtà s pracovnou a so-
ciálnou skúsenosťou. Cím sú zložitejšie spole-
čenské vztahy, rozvinutéjšie zmyslové vnímanie
a bohatšie citové a rozumové skúsenosti tvor-
cov, tým skór je architektúra schopná špecificky
vyjádřit mnohotvárnost života a skutečnosti stá-
loading ...