DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Závadová-Jančová, Katarína: Emblém v knižnej grafike na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0177
81
německého cisára. Titul spisu vkomponoval do
fiktívnej došky s mušlovým nástavcom, ku kto-
rému vedie schodiště po bokoch strážené de-
siatimi levmi, symbolmi pevnosti a sily. Poza-
die tvoří polkruhová archivolta reprezentačně
pósobiacej iluzívnej architektúry, zdobenej
pompéznou drapériou. Kompozícia nezaprie
zjavný vplyv Kússelových divadelných prospek-
tov a scénických návrhov.
Neznámej proveniencie je emblémová mědi-
rytinová ilustrácia, ktorú uvádza Galéria hlav-
ného města SSR Bratislavy ako volný grafický
list.16 Rytina malého formátu zobrazuje výjav
troch mužov pri vatře, ktorej kúdol dýmu za-
stiera slnko. Scéna sa odohráva na ïavom břehu
Dunaj a, v pozadí vidieť vedutu Bratislavy asi
zo sedemdesiatych rokov 17. storočia. Sprievod-
ný text zo Starého zákona a antické štvorveršie
hovoří o víťazstve pravdy, ktorú nič nepřevrátí
a nezastrie. Ak sa podaří nájsť knižnú publiká-
ciu, z ktorej tento list pochádza,17 bude možné
určit bližšie súvislosti a motiváciu adresovaná
ako emblém neznámému čitatelovi.
Ojedinělým príkladom emblematickej ilustrá-
cie a literatury domácej proveniencie je učeb-
nica latinskej gramatiky, ktorú s velkou starost-
livosťou doplnil rytinami známy bratislavský
rytec augsburského póvodu Mauritz Lang18
a vydal Ján Sinapius Horčička roku 1658
v Trenčíne. Parva schola, ako sa učebnica nazý-
vá, má varianty emblémov před každou z os-
mých kapitol i na titulnom liste, kde ich rytec
umiestnil do menších oválných kartuší. Osem
emblémových mědirytinových záhlaví před kaž-
dou kapitolkou, .ako ich určuje osem slovných
druhov vtedajšej gramatiky, znázorňuje scény
v krajině s náboženským obsahom. M. Lang
v nich uplatnil poučenie z nemeckej ryteckej
školy následovníkův grafika a vydavatela topo-
grafických diel Matthaeusa Meriana z Frank-
furtu a vyberal znakovú symboliku z augsbur-
ských emblémových zásob. Alegorická stránka
ilustrácií tu podporuje text a názorné uvádza
žiaka do jeho obsahu, ktorý popři krátkéj gra-
matickej definici! má i etické latinské zamera-
nie.
Levočské vydanie Komenského Orbis sensua-
lium pictus z roku 1686 obsahuje tiež v určitom
zmysle emblémové ilustrácie s didaktickým cie-
lom. Nemeckú předlohu norimberského vydania
tohto slávneho spisu previedol do drevorezov
Jonáš Bubenka, autor rudimentárneho talentu,
póvodom z Levoče. Bubenkove ilustrácie sa vy-
značujú prostotou a výrazovou silou a reprezen-
tujú prvú ukážku grafického umenia slovenské-
ho póvodu.
Výskyt emblémovej literatúry na Slovensku
v 18. storočí bol ovefa bohatší, hoci v iných kra-
jinách Eurqpy, ktoré počiatky tejto literatúry už
dávno překonali, v tej době začal už doznievať.
Najviac knih s emblémami nachádzame na za-
čiatku 18. storočia v Trnavě vo vydaniach Uni-
verzitnej kníhtlačiarne za faktorovania Jána
Andrej a Hörmanna a za prefektova,nia Martina
Szentiványiho. Trnavské kníhtlačiarstvo přeží-
valo vtedy vrcholné obdobie, ktoré sa prejavilo
v úpravě knih, vo vkusnom a estetickom ilus-
trovaní, dokonalej typografii, starostlivej väzbe,
teda v celkovej knižnej kultúre. Tlačiareň za-
městnávala celý rad významných profesionál-
nych grafikov, zručných medirytcov a majstrov
leptu, ktorí sa po přesídlení z cudziny udomác-
nili v Trnavě. Zásluhou týchto rytcov a samo-
zřejmé predovšetkým zásluhou kníhtlačiarov
a vydavatelskej politiky sa trnavská Akademic-
ká tlačiareň stala najvýznamnejšou tlačiarňou
v celom Uhorsku. Váčšina grafikov pochádzala
z Nemecka, najviac z Augsburgu, ale žili tu aj
Holanďania a Flámi.
Mědirytinové ilustračné přílohy a emblémy
bolí oproti dřevořezovým nákladnéjšie, nemohli
sa tlačiť naraz s textovou časťou. Ich výhodou
bola menšia opotrebovatelnosť, predovšetkým
mali však lepšie možnosti vyjadrenia sa detail-
nou kresbou. Vo valéroch mohli zobrazit svě-
telný reflex, plastickosf a jemnost štruktúry
hmoty a tým docielovali pósobivejší výraz vý-
javov v čitatelnejšej symbolickej polohe. Mědi-
rytina sa stala rovnocenným sprievodcom textu
knihy a jej obsahu. Ilustrovala vernejšie ako
dřevořez, stratila však jeho lapidárny výraz.
V trnavskej Akademickej tlačiarni vyšiel ro-
ku 1701 Succus Prudentiae sivé discursus ethici
Gabriela Hevenesiho, kniha emblémov věno-
vaná Pavlovi Balašovi z Ďarmót. Emblémy sa
viažu na etické poučenie a príslovia-morality,
německého cisára. Titul spisu vkomponoval do
fiktívnej došky s mušlovým nástavcom, ku kto-
rému vedie schodiště po bokoch strážené de-
siatimi levmi, symbolmi pevnosti a sily. Poza-
die tvoří polkruhová archivolta reprezentačně
pósobiacej iluzívnej architektúry, zdobenej
pompéznou drapériou. Kompozícia nezaprie
zjavný vplyv Kússelových divadelných prospek-
tov a scénických návrhov.
Neznámej proveniencie je emblémová mědi-
rytinová ilustrácia, ktorú uvádza Galéria hlav-
ného města SSR Bratislavy ako volný grafický
list.16 Rytina malého formátu zobrazuje výjav
troch mužov pri vatře, ktorej kúdol dýmu za-
stiera slnko. Scéna sa odohráva na ïavom břehu
Dunaj a, v pozadí vidieť vedutu Bratislavy asi
zo sedemdesiatych rokov 17. storočia. Sprievod-
ný text zo Starého zákona a antické štvorveršie
hovoří o víťazstve pravdy, ktorú nič nepřevrátí
a nezastrie. Ak sa podaří nájsť knižnú publiká-
ciu, z ktorej tento list pochádza,17 bude možné
určit bližšie súvislosti a motiváciu adresovaná
ako emblém neznámému čitatelovi.
Ojedinělým príkladom emblematickej ilustrá-
cie a literatury domácej proveniencie je učeb-
nica latinskej gramatiky, ktorú s velkou starost-
livosťou doplnil rytinami známy bratislavský
rytec augsburského póvodu Mauritz Lang18
a vydal Ján Sinapius Horčička roku 1658
v Trenčíne. Parva schola, ako sa učebnica nazý-
vá, má varianty emblémov před každou z os-
mých kapitol i na titulnom liste, kde ich rytec
umiestnil do menších oválných kartuší. Osem
emblémových mědirytinových záhlaví před kaž-
dou kapitolkou, .ako ich určuje osem slovných
druhov vtedajšej gramatiky, znázorňuje scény
v krajině s náboženským obsahom. M. Lang
v nich uplatnil poučenie z nemeckej ryteckej
školy následovníkův grafika a vydavatela topo-
grafických diel Matthaeusa Meriana z Frank-
furtu a vyberal znakovú symboliku z augsbur-
ských emblémových zásob. Alegorická stránka
ilustrácií tu podporuje text a názorné uvádza
žiaka do jeho obsahu, ktorý popři krátkéj gra-
matickej definici! má i etické latinské zamera-
nie.
Levočské vydanie Komenského Orbis sensua-
lium pictus z roku 1686 obsahuje tiež v určitom
zmysle emblémové ilustrácie s didaktickým cie-
lom. Nemeckú předlohu norimberského vydania
tohto slávneho spisu previedol do drevorezov
Jonáš Bubenka, autor rudimentárneho talentu,
póvodom z Levoče. Bubenkove ilustrácie sa vy-
značujú prostotou a výrazovou silou a reprezen-
tujú prvú ukážku grafického umenia slovenské-
ho póvodu.
Výskyt emblémovej literatúry na Slovensku
v 18. storočí bol ovefa bohatší, hoci v iných kra-
jinách Eurqpy, ktoré počiatky tejto literatúry už
dávno překonali, v tej době začal už doznievať.
Najviac knih s emblémami nachádzame na za-
čiatku 18. storočia v Trnavě vo vydaniach Uni-
verzitnej kníhtlačiarne za faktorovania Jána
Andrej a Hörmanna a za prefektova,nia Martina
Szentiványiho. Trnavské kníhtlačiarstvo přeží-
valo vtedy vrcholné obdobie, ktoré sa prejavilo
v úpravě knih, vo vkusnom a estetickom ilus-
trovaní, dokonalej typografii, starostlivej väzbe,
teda v celkovej knižnej kultúre. Tlačiareň za-
městnávala celý rad významných profesionál-
nych grafikov, zručných medirytcov a majstrov
leptu, ktorí sa po přesídlení z cudziny udomác-
nili v Trnavě. Zásluhou týchto rytcov a samo-
zřejmé predovšetkým zásluhou kníhtlačiarov
a vydavatelskej politiky sa trnavská Akademic-
ká tlačiareň stala najvýznamnejšou tlačiarňou
v celom Uhorsku. Váčšina grafikov pochádzala
z Nemecka, najviac z Augsburgu, ale žili tu aj
Holanďania a Flámi.
Mědirytinové ilustračné přílohy a emblémy
bolí oproti dřevořezovým nákladnéjšie, nemohli
sa tlačiť naraz s textovou časťou. Ich výhodou
bola menšia opotrebovatelnosť, predovšetkým
mali však lepšie možnosti vyjadrenia sa detail-
nou kresbou. Vo valéroch mohli zobrazit svě-
telný reflex, plastickosf a jemnost štruktúry
hmoty a tým docielovali pósobivejší výraz vý-
javov v čitatelnejšej symbolickej polohe. Mědi-
rytina sa stala rovnocenným sprievodcom textu
knihy a jej obsahu. Ilustrovala vernejšie ako
dřevořez, stratila však jeho lapidárny výraz.
V trnavskej Akademickej tlačiarni vyšiel ro-
ku 1701 Succus Prudentiae sivé discursus ethici
Gabriela Hevenesiho, kniha emblémov věno-
vaná Pavlovi Balašovi z Ďarmót. Emblémy sa
viažu na etické poučenie a príslovia-morality,