Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

80

VII CONIUNCTIO


eil fides Dcum fichotuincm conjungcns.

USUS DIDACTICUS.
Job. J.v.JZ, Quotquot autem receperunt eum dedit eü
poteftatem filios Del fiert bis qui credunt in nomine ejus.
USUS ANALYTICUS.
d.l. Job. i. Dedíteis ppteftatem filios Dei fieri his qui
credunt in nomine ejus. At vero poteftas adoptionis
noftrxinfilios Dei nonpoteft praecederefidem, hacratio-
neconfundeturordo caufx & effečhis. Reß- niliil mi-
nus. Fides & beneficium ipäwias funt quidem fimul feil,
tempore,, ordinc tarnen habent íe ut prius &poilcr>us.
Fides

4. Mědirytina Miauritza Langa z knihy: J. Sinapius Hor-
číčka: Parva Schola. Trenčín 1658. Foto F. Hideg

__
Invicátio. Einleitung.
Meg-Szjólitás. Smhnj.

Quómodo? V
I. Welcher gcflÄ
; Mttioda forman
. ©ořým fpufo!><


! adfum ! duc

Ducam| te per
will Dich fi
alle Dinge :
Áltabviflek tég
deneken.
potřebu (;
wffecFy toicy

tibi ómnía:
l Dir jeigen «
nékcd m
tebč tt>$*eeFo
tibi dninia.
I Dir benennet
tenèke
neket.
djey toi

Veni, pnerdifee Cápere.
Ätmim her/ fnab ’ ferne
Flug fepn.
M. Jbßte ide, gyermek! lanitlj
tältielkediii.
Sfr. p«?ö fein çacftolc ! v?c
fe mautopm bfti»
X Quill hoc eft, fápere ?
€5» tft Dad/ Flug feen ?
G. Mii/oda ezy bfilbelkedni ?
£c> ßefi to / mmiUw
hýtií
M. ömnla , qu« neccllam
Cunt,
■S. Silks / «a» nohttg ifř /
M. Äfindeneket , valameUytk
Jtiikifgefek,
fôt Wffe ( tvyecťc/ ) co pw
liebnc «eft /

mine Dei.
reâc intellïgere, rectè agere, (Šitje ! hier bin ■
éloqui. midv im nan
recht verflelie» / recht & imi: ielen v-iw
recht auáre&en. mgemet, kt
ígazán meg-érteni, igazán f véíett.
Mrí, igaxán ki-morfi ^le I. teD gfei
DoDi-e roiinnêti/ bolne ©ÿ mue/ wetjtin
Dobve wyvfnautû
Ante 6m nia de
P. Quis me hoc ’docébitT símplices font»
£5. SiQer rotrD mich Daö ím* ^or allen Dinge
G. Kitioda tanit-meg en^ lernen Die fdjfi
errel . men/
mne F tomu wf- Afindenehtek elfe
(œynavéjf) titiiiïlnod a'
i ßSzatokAty
Ai. Ego, cum D F. O. F PveDetv|fcmi n
&■ 3d> / mit ® £> î r. fr» le »äti
M. i», IS'I F.N ligitili W«iBnw
®. ©«/ oZî®b«n,
M

5. Dřevořez Jonáša Bubenku z knihy: J. A. Komenský:
Orbis sensualium pictus. Levoča 1686. Foto F. Hideg

právo a spravodlivosť so sentenciami o zacho-
vaní pravdy božej. Druhý cel ok tvoria výjavy
o božích a ïuds'kÿch právach, třetí sú alegorie
štyroch richtárskych funkcií: richtár je ako le-
kár, lieči choroby spoločnosti veřejnými zákon-
mi, je ako otec, ktorý miluje a trestá, skúsený
kormidelník, čo vedie loď do cieïa a bdělý pas-
tier, ktorý ochraňuje a všetko ovládá.10 Tento
princip alegorických výjavov, častý v nemeckej
súdobej grafike emblematického zamerania, sa
rytcovi podařilo zvládnut kompozičně i technic-
ky. Ďalšou přílohou je mědirytina nazvaná Fe-
licitas Principům s alegóriami cností, ktoré sym-
bolizuj ú dva antikizujúce štípy— principy šťastia
s nápismi AMORE a LABORE. Emblematické
znaky — pelikán s mláďatami a včelie úle —
isymbolizujú obidve základné cnosti. Další dvoj-
list so skupinou štyroch výjavov alegoricky vy-
světluje štyri povolania: pastier, kormidelník,

lekár a oráč, ktoré doplňajú latinské štvorveršia
Weberových synov s charakteristikou richtár-
skej funkcie. Autorom mědirytin, okrem po-
sledného dvojlistu, je Izrael Hiebner, narodený
roku 1619 v saskom Schneebergu. Po štúdiách
matematiky a astronomie v Lipsku a Erfurte na-
chádzame ho roku 1661 už v Prešove. Medzi vy-
nikajúcimi osobnosťami vtedajších prešovských
vzdelancov Hiebner spoznal i humanistu J. We-
bera. Pre něho teda amatérsky vytvořil spomí-
nané ilustrácie a emblémy.15
Roku 1665 vydal Vavřinec Brewer Weberovo
Lectio Principům doplněné niekolkými mědiry-
tinovými přílohami profesionálnych rytcov,
zváčša Augsburčanov, ktorí vtedy pósobili na
Spiši. Titulný list k tomuto dielu možno tiež za-
řadit k žánru emblémovej grafiky. Vytvořil ho
Matthaeus Küssel, člen rozvetvenej ryteckej
rodiny z Augsburgu, neskorší rytec na dvore