Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

DOI Artikel:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0064
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
56

súdiť. Preto sa nimi ani bližšie nezaoberáme.
Konečne třeba spomenúť aj prvé starobince;
za Stiborovcov vznikajú na ich panstve v bec-
kovskom podhradí, Skalici a Trnavě. Nimi pre-
javili na svoju dobu neobvyklé sociálně cítenie.
2. Centrálně stavby s aktogonálnym pódorysom
Dispozičné riešenie na oktogonálnom pódoryse
nie je novým prvkom. Veď stačí spomenúť zná-
my kostol San Vitale v Ravenne už spřed roku
550. Nebola to však prvá stavba tohto typu; jej
predchodcom bol chrám v Ezre na juh od Da-
mašku přibližné z roku 520. Tento chrám má
zvonka štvorcový, znútra oktogonálny pódorys.
Uvedené stavby používajú ešte klenbová tech-
niku trompov.
Korunovačný chrám v Cáchách z roku 804
tvoří znútra pilierový oktogón, zodpovedá mu
však vo fasádě pravidelný 16-uholník, ktorý
vznikol tak, že nad stranami vnútorného okto-
gónu postavili římské křížové klenby nad štvor-
com, zostávajúce klíny zarovnali a pokryli klen-
bami nad trojuholnikom.
Obdobou spomenutého chrámu v Cáchách je
benediktinsky kláštorný kostol v Ottmarsheime
v Hornom Alsasku z roku 1049. Jeho pódorys
tvoří oktogón z vnútornej aj vonkajšej strany.
Táto stavba svojou výškou i šířkou má už ro-
mánsky charakter. Oktogón je zaklenutý křížo-
vými klenbami so širokými pásmi a cípové zvyš-
ky valenými klenbičkami so spoiočnou prieseč-
nicou. Tento centrálny typ však křesťanskému
rituálu nevyhovoval natol’ko ako bazilikálny.
Kým baziliky raného středověku používali iba
plochý strop, vzťah šířky vedlajších lodí k hlav-
nej bol volnější. Zaklenutie hlavněj lodě málo
prenikavý vplyv na tvorbu vnútorného priesto-
ru. Klenbové pole sa začína uplatňovat ako geo-
metrický prvok, na ktorý sa viaže priestorové
riešenie, a teda aj šířka lodí. Medzi klenbou
a stěnou sa prejavuje výtvarná závislost, vyplý-
vá júca predovšetkým zo- statického zaistenia ar-
chitektúry: priestor sa člení na časti, vnútorný
tlak je podchytený vonkajším oporným systé-
mom v společných vertikálách. Problém stabi-
lity a výtvarného riešenia horizontál a vertikál

existoval zhruba do druhej polovice 12. storočia,
keď sa podařilo natolko zdórazniť vertikály
a potlačit horizontály, že zo stavby zostal gotic-
ký oporný systém s piliermi a stená takmer úpl-
né zmizla.
Centrálně oktogonálne stavby, ktorým sa v na-
šej štúdii mienime věnovat, používajú vyspelú
stavebnú techniku z čias, keď gotická křížová
klenba pre svoju jednoduchost už přestala vy-
hovovat, a to nielen z estetickej stránky. Roz-
dělením klenbového póla rebrami v nových smě-
rech a vytvořením sieťovej klenby sa rozdělil
aj tlak klenbových polí. Klenba sa odl'ah-
čuje, rebrá strácajú póvodnú masivnost.
Nosná funkcia rebra sa postupné vytráca;
klenbová plocha je dostatočne upnutá, aby
mohla byť samostatná. Rebrá sa obmedzujú
na najnutnejší hmotný profil, postupným strá-
caním nosnéj funkcie sa stávájú ozdobným prv-
kom a uplatňuj ú sa v róznych ornamentálnych
vzorcoch. Póvodná výška klenby sa stláča, vzni-
ká předpoklad na uplatnenie sa maliarskej vý-
zdoby.
Bazilikálny typ ustupuje halovému, zaklenu-
tému na stredný štíp, na jeden rad stípov (dvoj-
loďovému), na dva rady stípov, kterých šířky už
nedodržiavajú predchádzajúcu viazanost, ba do-
chádza aj k pokusu o centrálnu stavbu. Zdá sa, že
táto malá skupina centrálnych oktogonálnych
stavieb so sletovými klenbami na štyri štípy nad
rozsiahlym priestorom sa v začiatkoch techniky
nezvládla, lebo ani jedno z póvodných zaklenutí
sa nezachovalo.
V Kölne-Deutsch15 stojí trojloďový oválný
halový kostol s dlhým chórom, po ktorého stra-
ně sú dve veže ešte románských tvarov. Vý-
skům ukázal, že dnešná podoba kostola zo 17.
storočia přetíná vo svojich základoch pravouhlú
římsku stavbu. Roku 1020 tu však už stála cen-
trála nad románskou kryptou, s dvoma vežami,
z ktorých sa minimálně jedna zachovala. Ha-
lový kostol z nej vznikol v roku 1382, bol však
už roku 1583 zničený pravděpodobně přepad-
nutím sa klenby. Do novej stavby zo 17. storo-
čia pojali obvodové múry a jednu románsku
vežu.
Na českom území bol v roku 1350 založený
centrálny augustiniánsky kostol na Karlové
 
Annotationen