55
tý motiv parléřovského maskarónu na konzole
v juhovýchodnej časti svätyne. Ostatné konzoly
sú obyčajné, ihlancové. Profil gotického křížo-
vého rebra je lineárny, klínový, v hornej časti
značné zovretý kruhovým svorníkem neskoro-
gotickej stlačenej klenby, svojou hmotou výstu-
pu júcim nad rebrá. Horná časť svorníka opakuje
profil rebier. Na svorníku je veïmi primitivným
spósobom, len farbou na rovnej ploché, nanese-
ný stiborovský rodový znak.
Po vybudovaní prepozitúry v Novom Meste
nad Váhom bola postavená kaplnka v Morav-
skom Lieskovom, roku 1419 vysvatená vacov-
ským biskupom Štefanem, a kostoly v Pobedi-
me, Bašovciach, Andovciach pri Šuranoch, Mo-
ra vskom Lieskovom a v Považanoch. Tietoi stav-
by boli v priebehu dalších storočí zrušené alebo
natofko přestávané, že ich póvodnú podobu mó-
žeme už dnes určiť len z písemných prameňov,
ktorých je minimálně množstvo. Kostol sv. Mi-
chala v Pobedime, povodně jednoloďový s po-
lygonálnym ukončením a s mohutnou predsta-
vanou vežou, bol neskoršie natofko přebudovaný
a Μ. Μ. Harmincom rozšířený o dve lodě, že
v ňom po jeho gotickom výzore neostalo ani
stopy. Póvodné opevnenie soi strielňami sa však
zachovalo. Typ beckovského kostola možno sle-
dovat aj na dalších západoslovenských sakrál-
nych stavbách na území stiborovského panstva.14
Zdá sa, že aj staršie kostoly pri stiborovských
přestavbách dostávajú veniec opevnenia a po-
hrebnú kaplnku na obdlžnom alebo — od roku
1414 — na centrálnom pódoryse.
Medzi stibořovské stavby podlá všetkých zna-
kov patří aj dnešný farský kostol sv. Michala
v Hlohovci, kterého základy stáli už v polovici
14. storočia. K rozsiahlejšej přestavbě však do-
šlo až v prvej polovici 15. storočia. Jednoloďová
stavba s polygonálnym ukončením a s mohut-
nou vežou na vstupnej západnej straně je dolo-
žená zamurovaným a iba sekundárné odkrytým
gotickým oknom beckovského typu. V krížovej
klenbe v presbytériu boli použité rebrá hruško-
vého profilu ako pri kaplnke na Beckovskom
hrade. Klenba dosadala na římsové konzoly. Na
severnej straně presbytéria sa dodnes nachádza
gotické pastofórium a na južnej straně dvoj-
dielne kamenné sedílie. Na bohato zdobenom
Portál farského kostola v Hlohovci. Snímka Š. Buk-
šár, SÚPSOP
ústupkovém západnom portáli je použitá výzdo-
ba ako na Beckovskom hrade. Kraby v tvare
vytiahnutých dubových listov sú zhodné so ští-
tovými krabmi na priečnom paláci hradu.
V hornej časti portálu je použitý parléřovský
motiv divého mužíka ako na Beckove, v Čach-
ticiach či v Novom Meste nad Váhom. Na juho-
východe — podobné ako v Holiči a v Skalici —
je přistávaná oktogonálna pohřebná kaplnka.
Medzi stibořovské stavby typovo patria aj
kostoly v Bohdanovciach, Borskom Petre, Bre-
zovej pod Bradlom, Bzinciach, Čáčove, Dech-
ticiach, Dolných Orešanoch, Drietome, Hradišti
pod Vrátnom, Chorvátskom Grobe, Krakova-
noch-Strážoch, Lietave, Melčiciach, Modré,
Petrovej Vsi, Podolí, Senici, Soblahove, Sta-
rej Lehote, Starej Turej, Šaštíne, Uníne, Va-
dovciach, Velkých Kostolanoch, Vrbovom a iné.
Do akej miery skutočne súvisia so stavebnou
činnosťou Stiborovcov, nateraz ešte nemožno po-
tý motiv parléřovského maskarónu na konzole
v juhovýchodnej časti svätyne. Ostatné konzoly
sú obyčajné, ihlancové. Profil gotického křížo-
vého rebra je lineárny, klínový, v hornej časti
značné zovretý kruhovým svorníkem neskoro-
gotickej stlačenej klenby, svojou hmotou výstu-
pu júcim nad rebrá. Horná časť svorníka opakuje
profil rebier. Na svorníku je veïmi primitivným
spósobom, len farbou na rovnej ploché, nanese-
ný stiborovský rodový znak.
Po vybudovaní prepozitúry v Novom Meste
nad Váhom bola postavená kaplnka v Morav-
skom Lieskovom, roku 1419 vysvatená vacov-
ským biskupom Štefanem, a kostoly v Pobedi-
me, Bašovciach, Andovciach pri Šuranoch, Mo-
ra vskom Lieskovom a v Považanoch. Tietoi stav-
by boli v priebehu dalších storočí zrušené alebo
natofko přestávané, že ich póvodnú podobu mó-
žeme už dnes určiť len z písemných prameňov,
ktorých je minimálně množstvo. Kostol sv. Mi-
chala v Pobedime, povodně jednoloďový s po-
lygonálnym ukončením a s mohutnou predsta-
vanou vežou, bol neskoršie natofko přebudovaný
a Μ. Μ. Harmincom rozšířený o dve lodě, že
v ňom po jeho gotickom výzore neostalo ani
stopy. Póvodné opevnenie soi strielňami sa však
zachovalo. Typ beckovského kostola možno sle-
dovat aj na dalších západoslovenských sakrál-
nych stavbách na území stiborovského panstva.14
Zdá sa, že aj staršie kostoly pri stiborovských
přestavbách dostávajú veniec opevnenia a po-
hrebnú kaplnku na obdlžnom alebo — od roku
1414 — na centrálnom pódoryse.
Medzi stibořovské stavby podlá všetkých zna-
kov patří aj dnešný farský kostol sv. Michala
v Hlohovci, kterého základy stáli už v polovici
14. storočia. K rozsiahlejšej přestavbě však do-
šlo až v prvej polovici 15. storočia. Jednoloďová
stavba s polygonálnym ukončením a s mohut-
nou vežou na vstupnej západnej straně je dolo-
žená zamurovaným a iba sekundárné odkrytým
gotickým oknom beckovského typu. V krížovej
klenbe v presbytériu boli použité rebrá hruško-
vého profilu ako pri kaplnke na Beckovskom
hrade. Klenba dosadala na římsové konzoly. Na
severnej straně presbytéria sa dodnes nachádza
gotické pastofórium a na južnej straně dvoj-
dielne kamenné sedílie. Na bohato zdobenom
Portál farského kostola v Hlohovci. Snímka Š. Buk-
šár, SÚPSOP
ústupkovém západnom portáli je použitá výzdo-
ba ako na Beckovskom hrade. Kraby v tvare
vytiahnutých dubových listov sú zhodné so ští-
tovými krabmi na priečnom paláci hradu.
V hornej časti portálu je použitý parléřovský
motiv divého mužíka ako na Beckove, v Čach-
ticiach či v Novom Meste nad Váhom. Na juho-
východe — podobné ako v Holiči a v Skalici —
je přistávaná oktogonálna pohřebná kaplnka.
Medzi stibořovské stavby typovo patria aj
kostoly v Bohdanovciach, Borskom Petre, Bre-
zovej pod Bradlom, Bzinciach, Čáčove, Dech-
ticiach, Dolných Orešanoch, Drietome, Hradišti
pod Vrátnom, Chorvátskom Grobe, Krakova-
noch-Strážoch, Lietave, Melčiciach, Modré,
Petrovej Vsi, Podolí, Senici, Soblahove, Sta-
rej Lehote, Starej Turej, Šaštíne, Uníne, Va-
dovciach, Velkých Kostolanoch, Vrbovom a iné.
Do akej miery skutočne súvisia so stavebnou
činnosťou Stiborovcov, nateraz ešte nemožno po-