DOI Artikel:
Gazdík, Igor: Moderná slovenská kresba: (poznámky k rokom 1945-1980)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0170
58
mové zvláštnosti uvádzaných kresliarov):
1. kresba ako expresia vypovedaného — Fer-
dinand Hložník, Vincent Hložník, Milan Paš-
téka, Jozef Jankovič, Ján Berger
2. kresba ako racionálna konštrukcia reality ■—■
Ernest Zmeták, Milan Laluha, Andrej Bar-
čík, Milan Chovanec
3. kresba ako impresia skutočnosti — Martin
Tvrdoň, Ivan Dulanský
4. kresba ako lyrické a intimně médium — Jo-
zef Šturdík, Lubomír Kellenberger, Ester
Šimerová, Ján Želibský
5. kresba ako iluzívny model reality — Julián
Filo, Veronika Rónaiová
6. kresba ako odkrývanie subjektivity člověka
— Karol Baron, Jozef Bubák, Vladimír Ga-
žovič
7. kresba ako výskům — od konštruktívnosti
ku koncepcii — Alojz Klímo, Miloš Urbásek
8. kresba ako hra a rozprávanie — Vladimír
Kompánek, Vladimír Popovič, Eudovít Ho-
loška, Dezider Tóth
9. kresba ako projekt — Jozef Jankovič, Vik-
tor Hulík
10. kresba ako médium — od reality k vědec-
kým fikciám ·— Július Koller, Rudolf Sikora
11. kresba ako dialog a interpretácia ■—■ Rudolf
Fila, Daniel Fischer
12. kresba ako účel (v zmysle radikálneho vý-
kladu reality) — Milan Bočkay
13. kresba ako reflexia idey a vlastného média
—Juraj Meliš.
Úlohou tejto štúdie nebolo přiblížit v úplnej
celistvosti vývin kresby rokov 1945—1980; nie
je teda dějinami kresby, ale skór len problé-
movým náčrtom vývoja kresby druhej polovice
20. storočia v jej šírke a rozmanitosti výtvarných
hladísk. Z toho pramenia aj jej případné ne-
dostatky a obmedzenia.
Poznámky
1 ZMETÁKOVÁ, D. : Kresba 19. storočia na Slovensku.
Bratislava 1976; Katalog výstavy Kresba 19. storo-
čia na Slovensku. SNG, Bratislava 1970.
2 Výnimky tvoria len: ŠEFCÁKOVÁ, E.: Moderná slo-
venská kresba. Bratislava 1967; SAUClN, L.: Súčasná
slovenská kresba a drobná plastika. Výtvarný život,
10, 1965, č. 9, s. 322; a textácie o niektorých kresliar-
skych postavách, zveřejňované v priebehu roku 1970
v časopise Slovenské pohlady. K nim možno prirá-
tať len niekolko katalógov individuálnych výstav
ia ich recenzie.
3 Štúdia sa sústredí len na kresbu maliarov. Nebude
sa tedia zaoberať sochárskou kresbou, resp. kresbou
sochárov, po· ktorej siahne len tam, kde prerastie
jej funkele.
4 V posledných dvoch zbomíkoch (Vo dne a v noci,
1941 a Pozdrav, 1942) publikujú svoje práce popři
starších umelcoch (Majerníkovi, Mudrochovi, Kost-
kovi a i.) iaj Chmel, V. Hložník a Šturdík.
5 Kresba maliarov generácie druhej světověj vojny bola
témou autorovej absolventskej práce na Filozofickej
fakultě UK v Bratislavě roku 1969 a jej prepracova-
nejšej verzie z roku 1971.
Pojem generácie v názve používám len pomocné, te-
da nie v zmysle generačného ani biologického· ur-
čenia (umělci narodení v rokoch 1919—1921), ale v sú-
lade s intenciami tvorby a jej počiatkami v období
druhej světověj vojny, ako· aj v zmysle výv,lnového
situovania, aby bol o· zřejmé, že právě tito umělci sú
nositelmi kvalitaitívnych premien v slovenskom umě-
ní tých rokov a ďalej.
6 Nie nezaujímavé je aj kubizovanie objemov v tvorbě
tiakmer neznámého· Petra Pálffyho. Pozři katalog kra-
jinské j výstavy, usporiadanej Spojenými spolkami
uměleckými nia Slovensku roku 1936, reprodukci® na
is. 60—61.
7 V rokoch 1935—1949 konali sa v Prahe i ostatných
mestách následovně výstavy: Španielska grafika,
1935; výstava niektorých členov salónu Surindépen-
dants. Praha 1938; Umenie republikánského· Španiel-
ska. Španielski umělci piairížskej školy. Praha 1946;
Traja Španieli (Dominguez, Gonziales, Sema). Praha
1946; Kresby maliarov demokratického· Španielska.
Brno, Prostějov 1947; Španieli parížskej školy. Praha
1948; Výstava Condoya a Domingueba. Praha 1948;
Samostatná Dominguezova výstava vo· výstavnom pa-
vilóne· UBS. Bratislava 1949.
8 Nie na Roulaulta ako sia neraz mylné konstatovalo.
9 Súvislosti však nie sú dané len charakterom tvoři-
vých rozpatí, ale aj rokmi prvých prezentácií. Od Ma-
tejkovej prvej výstavy roku 1940 nie sú vzdialené
prvé výstavy príslušníkov generácie. Vincent Hložník
debutuje roku 1942, Zmeták v rokoch 1943 a 1944,
už roku 1939 v Martine Chmel a Novák, a roku 1941
v Trenčíne· Dubay a Šturdík. Ferdinand Hložník
vystavuje po prvý raz roku 1946 na dnes už zabud-
nutej výstave spolku Majemík.
10 PETRÁNSKY, E.: Zolo Palugyay — súborné dielo.
mové zvláštnosti uvádzaných kresliarov):
1. kresba ako expresia vypovedaného — Fer-
dinand Hložník, Vincent Hložník, Milan Paš-
téka, Jozef Jankovič, Ján Berger
2. kresba ako racionálna konštrukcia reality ■—■
Ernest Zmeták, Milan Laluha, Andrej Bar-
čík, Milan Chovanec
3. kresba ako impresia skutočnosti — Martin
Tvrdoň, Ivan Dulanský
4. kresba ako lyrické a intimně médium — Jo-
zef Šturdík, Lubomír Kellenberger, Ester
Šimerová, Ján Želibský
5. kresba ako iluzívny model reality — Julián
Filo, Veronika Rónaiová
6. kresba ako odkrývanie subjektivity člověka
— Karol Baron, Jozef Bubák, Vladimír Ga-
žovič
7. kresba ako výskům — od konštruktívnosti
ku koncepcii — Alojz Klímo, Miloš Urbásek
8. kresba ako hra a rozprávanie — Vladimír
Kompánek, Vladimír Popovič, Eudovít Ho-
loška, Dezider Tóth
9. kresba ako projekt — Jozef Jankovič, Vik-
tor Hulík
10. kresba ako médium — od reality k vědec-
kým fikciám ·— Július Koller, Rudolf Sikora
11. kresba ako dialog a interpretácia ■—■ Rudolf
Fila, Daniel Fischer
12. kresba ako účel (v zmysle radikálneho vý-
kladu reality) — Milan Bočkay
13. kresba ako reflexia idey a vlastného média
—Juraj Meliš.
Úlohou tejto štúdie nebolo přiblížit v úplnej
celistvosti vývin kresby rokov 1945—1980; nie
je teda dějinami kresby, ale skór len problé-
movým náčrtom vývoja kresby druhej polovice
20. storočia v jej šírke a rozmanitosti výtvarných
hladísk. Z toho pramenia aj jej případné ne-
dostatky a obmedzenia.
Poznámky
1 ZMETÁKOVÁ, D. : Kresba 19. storočia na Slovensku.
Bratislava 1976; Katalog výstavy Kresba 19. storo-
čia na Slovensku. SNG, Bratislava 1970.
2 Výnimky tvoria len: ŠEFCÁKOVÁ, E.: Moderná slo-
venská kresba. Bratislava 1967; SAUClN, L.: Súčasná
slovenská kresba a drobná plastika. Výtvarný život,
10, 1965, č. 9, s. 322; a textácie o niektorých kresliar-
skych postavách, zveřejňované v priebehu roku 1970
v časopise Slovenské pohlady. K nim možno prirá-
tať len niekolko katalógov individuálnych výstav
ia ich recenzie.
3 Štúdia sa sústredí len na kresbu maliarov. Nebude
sa tedia zaoberať sochárskou kresbou, resp. kresbou
sochárov, po· ktorej siahne len tam, kde prerastie
jej funkele.
4 V posledných dvoch zbomíkoch (Vo dne a v noci,
1941 a Pozdrav, 1942) publikujú svoje práce popři
starších umelcoch (Majerníkovi, Mudrochovi, Kost-
kovi a i.) iaj Chmel, V. Hložník a Šturdík.
5 Kresba maliarov generácie druhej světověj vojny bola
témou autorovej absolventskej práce na Filozofickej
fakultě UK v Bratislavě roku 1969 a jej prepracova-
nejšej verzie z roku 1971.
Pojem generácie v názve používám len pomocné, te-
da nie v zmysle generačného ani biologického· ur-
čenia (umělci narodení v rokoch 1919—1921), ale v sú-
lade s intenciami tvorby a jej počiatkami v období
druhej světověj vojny, ako· aj v zmysle výv,lnového
situovania, aby bol o· zřejmé, že právě tito umělci sú
nositelmi kvalitaitívnych premien v slovenskom umě-
ní tých rokov a ďalej.
6 Nie nezaujímavé je aj kubizovanie objemov v tvorbě
tiakmer neznámého· Petra Pálffyho. Pozři katalog kra-
jinské j výstavy, usporiadanej Spojenými spolkami
uměleckými nia Slovensku roku 1936, reprodukci® na
is. 60—61.
7 V rokoch 1935—1949 konali sa v Prahe i ostatných
mestách následovně výstavy: Španielska grafika,
1935; výstava niektorých členov salónu Surindépen-
dants. Praha 1938; Umenie republikánského· Španiel-
ska. Španielski umělci piairížskej školy. Praha 1946;
Traja Španieli (Dominguez, Gonziales, Sema). Praha
1946; Kresby maliarov demokratického· Španielska.
Brno, Prostějov 1947; Španieli parížskej školy. Praha
1948; Výstava Condoya a Domingueba. Praha 1948;
Samostatná Dominguezova výstava vo· výstavnom pa-
vilóne· UBS. Bratislava 1949.
8 Nie na Roulaulta ako sia neraz mylné konstatovalo.
9 Súvislosti však nie sú dané len charakterom tvoři-
vých rozpatí, ale aj rokmi prvých prezentácií. Od Ma-
tejkovej prvej výstavy roku 1940 nie sú vzdialené
prvé výstavy príslušníkov generácie. Vincent Hložník
debutuje roku 1942, Zmeták v rokoch 1943 a 1944,
už roku 1939 v Martine Chmel a Novák, a roku 1941
v Trenčíne· Dubay a Šturdík. Ferdinand Hložník
vystavuje po prvý raz roku 1946 na dnes už zabud-
nutej výstave spolku Majemík.
10 PETRÁNSKY, E.: Zolo Palugyay — súborné dielo.