DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Kresák, Fedor: Sovietska porevolučná architektúra a Slovensko
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0125
37
dišťa (1928), ako aj pokusy o sociálnu výstavbu:
moderný chudobinec (1931) a kolóniu rodinných
domčekov Svojdomov s predajňou družstva Bu-
dúcnosť (1932).
Tvarovú příbuznost so sovietskou modernou
badat aj na dvoch realizáciách pražských archi-
tektův v oblasti kúpelnej výstavby, ktorá bola
v predmníchovskej republike na vysokej úrov-
ni: na ozdravovni v Trenčianskych Tepliciach
od Jaromíra Krejcara a na kúpelnom komplexe
na Sliači od Rudolfa Stockara. Krejcar bol čle-
nom ARDEV-u38 a Levé fronty. V tridsiatych
rokoch pracoval v ZSSR.39 Příbuznost s tvor-
bou sovietskych konštruktivistov badat aj na
iných jeho stavbách/'0 Teplická ozdravovňa vy-
niká funkčným členěním hmot i citlivým vkom-
ponováním do přírody. Horizontálny sliačsky
komplex s výraznou konstruktivistickou domi-
nantou na juhovýchode plynie do diaïky ako
sovietske stavby, no citlivo sa prispôsobuje les-
natému terénu a polohe na svahu: veď prispó-
sobenie sa architektonického diela prostrediu —
v našich podmienkach odlišnému — je předpo-
kladům jeho umeleckej hodnoty.
Súbežne so zahraničnopolitickým zbližovaním
sa Československa so Sovietskym zväzom na po-
de Společnosti národov všímá si sovietsku ar-
chitektům aj nesocialistická tlač. Národnie no-
viny41 začiatkom tridsiatych rokov informujú
o súbehu na Palác sovietov. 14. novembra 1931
opisujú technické vybavenie budúceho paláca
a zaoberajú sa súbehom bez zaujatia stanovis-
ka.42 17. juna 1933 uverejňujú rozhovor s Bori-
som Jofanom, ktorého projekt, vypracovaný až
po skončení súbehu, bol přijatý.43 Jofan v ňom
opisuje svoj návrh. Zo strany redakcie badat
sympatie, súčasne však aj neznalost’. Vyzdvihuje
sa velkolepost stavby, avšak pisatel’ článku si
neuvědomuje, že projekt je už ústupom od zá-
sad sovietskej architektonickej avantgardy. 2.
marca 1934 citujú správu moskovskej Pravdy
o schválení projektu so stručným opisom nikdy
neuskutočnenej stavby.44 Uvedené články nie
sú podpísané a asi sa opierajú o zahraničně pra-
mene.
Jediný odborný časopis pre architektov, Slo-
venský stavitel’, sa zameriaval len na domácu
architektonickú tvorbu. Hoci v nej podporuje
K. Silinger: Živnodom v Bratislavě. Foto De Sandalo
K. Silinger: Projekt osobného prísitavišta v Bratislavě.
Z archívu A. Silingerovej
moderně tendencie, so zahraničnou architektú-
rou zoznamuje čitatela len sporadicky. Ani so-
vietska tvorba nie je výnimkou. Na jar 1933
vyšiel článok o Dnepr ostroj i,45 ktorý s obdi-
vom uvádza technické údaje o tomto vtedy naj-
váčšom vodnom diele světa, po výtvarnej strán-
ke ho však nehodnotí. Je to súčasne jediná re-
portáž o sovietskej architektúre, s ktorou sa
dišťa (1928), ako aj pokusy o sociálnu výstavbu:
moderný chudobinec (1931) a kolóniu rodinných
domčekov Svojdomov s predajňou družstva Bu-
dúcnosť (1932).
Tvarovú příbuznost so sovietskou modernou
badat aj na dvoch realizáciách pražských archi-
tektův v oblasti kúpelnej výstavby, ktorá bola
v predmníchovskej republike na vysokej úrov-
ni: na ozdravovni v Trenčianskych Tepliciach
od Jaromíra Krejcara a na kúpelnom komplexe
na Sliači od Rudolfa Stockara. Krejcar bol čle-
nom ARDEV-u38 a Levé fronty. V tridsiatych
rokoch pracoval v ZSSR.39 Příbuznost s tvor-
bou sovietskych konštruktivistov badat aj na
iných jeho stavbách/'0 Teplická ozdravovňa vy-
niká funkčným členěním hmot i citlivým vkom-
ponováním do přírody. Horizontálny sliačsky
komplex s výraznou konstruktivistickou domi-
nantou na juhovýchode plynie do diaïky ako
sovietske stavby, no citlivo sa prispôsobuje les-
natému terénu a polohe na svahu: veď prispó-
sobenie sa architektonického diela prostrediu —
v našich podmienkach odlišnému — je předpo-
kladům jeho umeleckej hodnoty.
Súbežne so zahraničnopolitickým zbližovaním
sa Československa so Sovietskym zväzom na po-
de Společnosti národov všímá si sovietsku ar-
chitektům aj nesocialistická tlač. Národnie no-
viny41 začiatkom tridsiatych rokov informujú
o súbehu na Palác sovietov. 14. novembra 1931
opisujú technické vybavenie budúceho paláca
a zaoberajú sa súbehom bez zaujatia stanovis-
ka.42 17. juna 1933 uverejňujú rozhovor s Bori-
som Jofanom, ktorého projekt, vypracovaný až
po skončení súbehu, bol přijatý.43 Jofan v ňom
opisuje svoj návrh. Zo strany redakcie badat
sympatie, súčasne však aj neznalost’. Vyzdvihuje
sa velkolepost stavby, avšak pisatel’ článku si
neuvědomuje, že projekt je už ústupom od zá-
sad sovietskej architektonickej avantgardy. 2.
marca 1934 citujú správu moskovskej Pravdy
o schválení projektu so stručným opisom nikdy
neuskutočnenej stavby.44 Uvedené články nie
sú podpísané a asi sa opierajú o zahraničně pra-
mene.
Jediný odborný časopis pre architektov, Slo-
venský stavitel’, sa zameriaval len na domácu
architektonickú tvorbu. Hoci v nej podporuje
K. Silinger: Živnodom v Bratislavě. Foto De Sandalo
K. Silinger: Projekt osobného prísitavišta v Bratislavě.
Z archívu A. Silingerovej
moderně tendencie, so zahraničnou architektú-
rou zoznamuje čitatela len sporadicky. Ani so-
vietska tvorba nie je výnimkou. Na jar 1933
vyšiel článok o Dnepr ostroj i,45 ktorý s obdi-
vom uvádza technické údaje o tomto vtedy naj-
váčšom vodnom diele světa, po výtvarnej strán-
ke ho však nehodnotí. Je to súčasne jediná re-
portáž o sovietskej architektúre, s ktorou sa