Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

76


D. Castiglione —• B. Bohunický, sklobetónová stená vo
vestibule Farmaceutickej fakulty v Bratislavě, detail,
1961. Foto F. Hideg
v konštrukcii obvodovej steny a výrazné sa
uplatňuje v exteriéri. Castiglione používá otvo-
renú kompozíciu (striedanie farebnej mozaiky
s čirým sklom), ktorá má na rozdiel od klasickej
vitráže výhodu voïnej tvarovatel’nosti. Plasti-
cita betonu tak umožnila uplatnenie sklených
fragmentov v kruhovej stene, ktoré by bolo
v tradičnej koncepcii nerealizovatelné.
2. Podstatnou zložkou výtvarnej hodnoty vit-
ráže je jej farebné pósobenie na interiér. Z toho
však vyplývajú aj isté óbmedzenia v jej uplat-
nění. Funkčno-prevádzkové danosti viacerých
priestorov (športové haly, letiskové, istaničné
budovy) vyžaduj ú světlý, civilně pósobiaci in-
teriér a umožňujú uplatnenie bezfarebnej skle-
nej plochy. Narastajúci počet monumentálno-
dekoratívnych práč z plochého, nefazetovaného
skla — predovšetkým od šesťdesiatych rokov
— bol zapříčiněný nielen zvýšením nárokov na

estetické dotváranie interiérov, ale aj snahou
o výtvarné využitie Specifických vlastností skla.
Dekorativně zušlachťované ploché sklo nemá
oporu v tradicii ako vitráž, nemá však zároveň
putá, ktoré so sebou tradícia nutné prináša.
Plocha, nespútaná technikou olovenej väzby,
umožňuje volnější přejav v rozpäti od grafic-
kého, kresbového, cez maliarsky (založený na
prechodoch priehiadnej plochy v matovanú) až
k sochárskemu prepracovaniu povrchu. Tech-
nicky sa využívá lept, ktorý má v dekoratívnom
zušlachť ování sklenej steny najváčšiu tradíciu,
brúsenie, pieskovanie, zatavovanie drótu do
hmoty skla.
Tradičná technika leptu zodpovedá povahe
materiálu, keďže sa pri jej aplikácii pracuje
priamo v skle bez toho, aby sa ovplyvňovali
jeho základné vlastnosti. Pri správnom využití
umocňuje optické hodnoty skla totálnou refle-
xiou světla, ktorá zároveň zviditelňuje motiv.
Leptaná línia sa javí preto áko světelný obrys,
ktorý možno vnímat len zblízka; z odstupu sa
stráca. Koncentrácia světla v leptaných čas-
tiach závisí od hrůbky steny — pri váčšej vrst-
vě vzniká riziko trieštenia světelného reflexu.
Poznat optické zákonitosti leptu je nevyhnutné
už pri koncipovaní výtvarného návrhu.
V minulosti i bezprostředné po druhej světo-
věj vojně v prácach z pätdesiatych rokov málo
leptané sklo na Slovensku výlučné lineárny
charakter. Priekopníkom tohto výtvarného pre-
javu bol Ctibor Belan, ktorý je autorom šty-
roch figurálnych leptaných kompozícií pře je-
dáleň hotela Devin z roku 1958. Belanovo po-
ňatie je transpozíciou kresliarsky realizovanej
kompozície do skla bez rešpektovania svetelno-
optických Specifik materiálu a techniky. Je zřej-
mé, že autor dostatočne neuvážil rozdiel medzi
úlohou čiary v návrhovej kresbe a v lepte. Pri
perokresbě vytvára rózna hustota a sila čiar
híbku obrazu, modeláciu, určuje poměr světla
a tieňa. V lepte triešti nahustenosť čiar jednot-
nost motivu, keďže každá čiara sa presadzuje
vlastnou totálnou reflexiou.
Práce dalších rokov stavajú na efekte skle-
nej neutrálnej plochy, nesúcej kresbový motiv,
v ktorom je čiara redukovaná na leptanú obry-
sovú líniu.17