Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 77
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0165
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
77


Ct. Belan, leptané sklo v jedálni hotela Devin v Bra-
tislavě, detail, 1958. Foto F. Hideg

Príkladom grafického cítenia leptu sú práce
Františka Krála. S vývinom jeho tvorby v ob-
lasti dekorativně zušlachťovaného plochého skla
(leptaného, pieskovaného, matovaného) sa kva-
litativně kryje vývin jadra slovenské j tvorby
v tejto oblasti. Od začiatočnej ilustratívnosti
práč, v ktorých lept tvořil vonkajšiu i vnútor-
nú kresbu (figurálna alegorická výzdoba kaviar-
ne Palace na Sliači z roku 1958)18 smeruje Král’
— v súlade s vývinom svojej grafiky — k re-
dukovaniu motivu na symbol a leptaných častí
na obrysová linku.
Výzdobu Kultúrneho domu v Komárně reali-
zoval Král’ v plodnej spolupráci s českým umel-
com Benjamínom Hejlekom (lineárny lept, kom-
binovaný s pieskovaním a sklenou intarziou,
1961—1962). Priesvitnosť dvoch tabúl skla vy-
užil na kombináciu pieskovaných plôch s lineár-
nym leptom, vytvárajúcim figurálnu osnovu.

Spolupráca s B. Hejlekom bola pre Krála pod-
netom po stránke technologickej i výtvarnej;
bola prínosom i realizáciou práč v Hejlekovej
dielni. Spoločná tvorba posilnila v Královom
tvorivom myšlení využitie vlastností skla ako
esteticky aktívneho činitefa a významného tvo-
řivého východiska, z ktorého sa rodila umělecká
koncepcia návrhu. Týmto postupom sa vylúčil
nesúlad návrhu a použitej technologie. Heslom
sa stal experiment v technologickej oblasti, kto-
rý sa chápal ako uvol’nenie priestoru pre umě-
lecký záměr.
Výsledkom spolupráce obidvoch autorov boli
viaceré úspěšné diela; ako příklad možno uviesť
výtvarná výzdobu nemocnice v Dolnom Kubíne
(realizovaná roku 1965, osadenú roku 1974) a
jedálne stravo va cieho střediska Aeskulap
v Trenčianskych Tepliciach z roku 1969—1971.
V obidvoch prípadoch použili autoři techniku
pieskovania plochy s ponecháním hladkého, bez-
farebného, priehladného skla.19 Vynecháním či-
rých, nepieskovaných plôch dosiähli umělci vib-
rovanie světla vo valéroch. Pri výzdobě stravo-
vacieho střediska Aeskulap využili princip dvo-
jitého pieskovania (prvý raz použitý v Kultúr-
nom dome v Komárně v rokoch 1961-—1962).
Výhodou tohto typu dekoratívneho zušlachťo-
vania je jeho obojstrannosť a teda možnost po-
užitia v priestore (súčasť dveří, priestorová
priečka). Poskytuje možnosti róznej transpa-
rencie sklených plôch striedaním dvojito i jed-
noducho pieskovaných plôch a čirého skla. Mo-
tívom je nefiguratívna geometrizujúca skladba
plôch, ktorá najlepšie vyhovuje zvolenej tech-
nike.
Snaha o nové technologické i výtvarné
zvládnutie materiálu ústila v Hejlekovej dielni
v programový experiment, ktorého výsledky sa
ověřili v architektonických priestoroch rozma-
nitých druhov.
Pósobivým uplatněním umělecky stvárneného
plochého skla je výzdoba novej budovy letiska
v Bratislavě z rokov 1970—1971.
Sklené steny Františka Krála a Benjamína
Hejleka využívajú dva technologické princi-
py, ktoré sa zrodili v Hejlekovej dielni. Ste-
ná Františka Krála, umiestnená na vstupnej
stene reštaurácie pre vnútroštátnych pasažie-
loading ...