DOI issue:
Nr. 1
DOI article:Schillerová, Jana: Renesančný portrét v tvorbe kremnických medailérov
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0057
Renesančný portrét v tvorbě
kremnických medailérov
JANA SCHILLEROVÁ
53
Kremnické medailérstvo v období renesancie
představuje jeden z důležitých vkladov nášho
umenia do rozvoj a tohto specifického umělec-
kého druhu. Ciefom nasej štúdie je na základe
dostupných a doteraz publikovaných materiálov
zhodnotit ho z hladiska celoeurópskeho vývinu
a poukázat na Specifické črty jeho najvýznam-
nějších autorov a niektorých ich práč.1
Za prvých predohodcov medailí sa pokladajú
liate starověké mince s vysokým reliéfom por-
trétneho alebo alegorického zobrazenia. S roz-
voj om mincovníctva techniku liatia vystriedala
ekonomickejšia a efektívnejšia technika razenia.
Aspekt účelnosti si vyžiadal podstatné zníženie
reliéfnej plochy. Mince s nízkým reliéfom sa
nielen 1’ahšie razili, ale sa aj menej opotrebú-
vali. S převládnutím požiadaviek utilitárnosti
dochádzalo pri mincových ražbách k postupnej
schematizácii a nivelizácii. V období římského
cisárstva sa však okrem mincí razili — v malom
náklade a pri mimoriadnych udalostiach — aj
tzv. medailóny s vysokým reliéfom, obsahovo
i výtvarné náročné poňatým. Po zániku antic-
kého světa až renesancia priniesla znovuuvedo-
menie si významu individuality jednotlivca. Jej
výrazom je aj znovuobjavenie portrétu ako iko-
nografického zdroja, ktorý sa stal dóležitým a
oblúbeným námetom sochárstva, maliarstva
a grafiky, ako aj impulzom pre zrod nového
uměleckého druhu — medailérstva.
Medaila sama osebe je typickým produktom
renesančného životného a uměleckého názoru.
Vznikla v Taliansku, kde počas 15. storočia do-
chádzalo k nadväzovaniu na antickú tradíciu
v dielach prvého a najvýznamnejšieho tvorců
renesančných medailí — Antonia Pisana, zva-
ného Pisanello.2 Pisano, ktorý pósobil ako uzná-
vaný maliar portrétov na mnohých talianskych
kniežacích dvoroch, po znovuobjavení medaily
a vyriešení jej technických a uměleckých prob-
lémov stal sa jedným z najvyhfadávanejších
umelcov. Medaila totiž poskytovala dovtedy ne-
poznané možnosti. Svojím materiálům — kovom
— bola trvácnejšia ako maliarsky portrét a mala
aj mnohé přednosti před váčšími sochárskymi
realizáciami. Bola primerane lacnejšia, dala sa
zhotovit rýchlejšie a vo váčšom množstve3 a bo-
la 1’ahko přenosná. Tieto jej vlastnosti sa mi-
moriadne oceňovali vo vtedajšej nepokojnej do-
bě. Preto sa portrétna medaila stala vzápátí vel-
kou módou a získavala čoraz viac na popularitě/1
Novej umeleckej forme sa začalo věnovat vela
sochárov, zlatníkov a maliarov. Pisano bol mno-
hými napodobovaný, ani jeden z následovníkův
však nedosiahol jeho velkost.5 Na mnohých me-
dailérskych prácach badat’ určitú rutinu a ne-
pružnost, zdórazňovanie technického vyhotove-
nia a vypracovania detailov na úkor velkorysé-
ho a dynamického rozvrhu hmot. Najmä ku
konců 15. storočia pribúdalo medailérov, ktorých
možno označit ako „majstrov jemného detailu“,
predovšetkým vo Florencii, Ferrare, Benátkách,
Bologni a Říme. Na přelome quattrocenta sa
v týchto intenciách změnil aj vkus objednáva-
telův. Zmene vkusu a najmä rozširujúcej sa zá-
kladní odběratelov začala lepšie vyhovovat tech-
nika razenia, ktorá . sa významné rozvinula
v druhej polovici 15. storočia. Podstatné sa ziep-
kremnických medailérov
JANA SCHILLEROVÁ
53
Kremnické medailérstvo v období renesancie
představuje jeden z důležitých vkladov nášho
umenia do rozvoj a tohto specifického umělec-
kého druhu. Ciefom nasej štúdie je na základe
dostupných a doteraz publikovaných materiálov
zhodnotit ho z hladiska celoeurópskeho vývinu
a poukázat na Specifické črty jeho najvýznam-
nějších autorov a niektorých ich práč.1
Za prvých predohodcov medailí sa pokladajú
liate starověké mince s vysokým reliéfom por-
trétneho alebo alegorického zobrazenia. S roz-
voj om mincovníctva techniku liatia vystriedala
ekonomickejšia a efektívnejšia technika razenia.
Aspekt účelnosti si vyžiadal podstatné zníženie
reliéfnej plochy. Mince s nízkým reliéfom sa
nielen 1’ahšie razili, ale sa aj menej opotrebú-
vali. S převládnutím požiadaviek utilitárnosti
dochádzalo pri mincových ražbách k postupnej
schematizácii a nivelizácii. V období římského
cisárstva sa však okrem mincí razili — v malom
náklade a pri mimoriadnych udalostiach — aj
tzv. medailóny s vysokým reliéfom, obsahovo
i výtvarné náročné poňatým. Po zániku antic-
kého světa až renesancia priniesla znovuuvedo-
menie si významu individuality jednotlivca. Jej
výrazom je aj znovuobjavenie portrétu ako iko-
nografického zdroja, ktorý sa stal dóležitým a
oblúbeným námetom sochárstva, maliarstva
a grafiky, ako aj impulzom pre zrod nového
uměleckého druhu — medailérstva.
Medaila sama osebe je typickým produktom
renesančného životného a uměleckého názoru.
Vznikla v Taliansku, kde počas 15. storočia do-
chádzalo k nadväzovaniu na antickú tradíciu
v dielach prvého a najvýznamnejšieho tvorců
renesančných medailí — Antonia Pisana, zva-
ného Pisanello.2 Pisano, ktorý pósobil ako uzná-
vaný maliar portrétov na mnohých talianskych
kniežacích dvoroch, po znovuobjavení medaily
a vyriešení jej technických a uměleckých prob-
lémov stal sa jedným z najvyhfadávanejších
umelcov. Medaila totiž poskytovala dovtedy ne-
poznané možnosti. Svojím materiálům — kovom
— bola trvácnejšia ako maliarsky portrét a mala
aj mnohé přednosti před váčšími sochárskymi
realizáciami. Bola primerane lacnejšia, dala sa
zhotovit rýchlejšie a vo váčšom množstve3 a bo-
la 1’ahko přenosná. Tieto jej vlastnosti sa mi-
moriadne oceňovali vo vtedajšej nepokojnej do-
bě. Preto sa portrétna medaila stala vzápátí vel-
kou módou a získavala čoraz viac na popularitě/1
Novej umeleckej forme sa začalo věnovat vela
sochárov, zlatníkov a maliarov. Pisano bol mno-
hými napodobovaný, ani jeden z následovníkův
však nedosiahol jeho velkost.5 Na mnohých me-
dailérskych prácach badat’ určitú rutinu a ne-
pružnost, zdórazňovanie technického vyhotove-
nia a vypracovania detailov na úkor velkorysé-
ho a dynamického rozvrhu hmot. Najmä ku
konců 15. storočia pribúdalo medailérov, ktorých
možno označit ako „majstrov jemného detailu“,
predovšetkým vo Florencii, Ferrare, Benátkách,
Bologni a Říme. Na přelome quattrocenta sa
v týchto intenciách změnil aj vkus objednáva-
telův. Zmene vkusu a najmä rozširujúcej sa zá-
kladní odběratelov začala lepšie vyhovovat tech-
nika razenia, ktorá . sa významné rozvinula
v druhej polovici 15. storočia. Podstatné sa ziep-