Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 54
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0058
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
54



t Lv n Ol ÍV xVa; ßOEM: ZC* K E V
V A řl V- A< í H ŠF MX K ( 6f C V 1<C A
kV MVIWUiU'tM PAÍ< J
kX VAS v o rvm-maói v- r v Æ
. -ÍJ/A .H(( •:•■:• A
KX.\<) B '( tVAO XWZ\J|

Krištof Füssl: ILudovít a Mária — Bitka pri Moháči, 1526, striebro, 45 mm. Foto M. Cerveňanský.

šílí jej technické parametre, ktoré umožňovali
ražby vačších priemerov a lepšej kvality pri vy-
naložení menšej námahy. Tak ako v 15. storočí
převládala liata medaila, v 16. storočí zasa ra-
zená. Medailérmi sa čoraz častejšie stávali zlat-
níci a rytci, ktorí pósobili už priamo v mincov-
niach. Namiesto pozitívneho modelu liatych me-
dailí vyrýval sa negativny reliéf priamo do oce-
lového razidla. Tento spósob práce, ako aj nie-
ktoré obmedzenia vyplývajúce zo samej tech-
nologie razenia spatné vplývali aj na výtvarný
charakter medailérskej tvorby.6 Reliéf sa stal
menej plastickým, nižším, statickejším, so zdů-
razněním obrysovej linie. Významní rytci me-
dailí pracovali najma pre Mediciovcov vo Flo-
rencii. V Říme pósobili mimoriadne zruční rytci
z radov zlatníkov a sochárov, ktorí vytvořili
množstvo medailí s portrétmi pápežov, kardiná-
lov a světských osobností. Aj v severnom Ta-
liansku účinkovalo vela rytcov medailí. Úroveň
ich mnohých práč sa však přibližovala svojím
charakterom k tzv. „Schaumünze“, ktorá zna-
mená přechodné stádium medzi mincou a medai-
lou. Z ikonografického hïadiska dochádzalo
v medailérskej tvorbě 16. storočia k váčšiemu
rozvrstveniu obsahovej štruktúry, ako aj

k určitej demokratizácii obsahu. Okrem portré-
tov významných osobností sa vyskytovali
autoportréty umelcov a rozličné výjavy z kaž-
dodenného života. Popři priamych napodobe-
niach motívov z antických mincí, rozličných my-
tologických a historických scén, objavujú sa aj
zobrazenia čerpajúce z kresťanskej ikonografie.
Z Talianska sa medailérstvo v 16. storočí roz-
šířilo na európske panovnické dvory a postup-
né aj na sídla šlachty.7 V mnohých krajinách
zostalo však aj v období vrcholného rozkvetu
doménou cudzích umelcov. Vandrujúci umělci,
obchodné a diplomatické kontakty, ako aj voj-
nové výpravy sprostredkovali rozšírenie medai-
lérstva po celej Europe. Dokonca už na začiatku
storočia vznikli na rozličných miestach nové me-
dailérske centrá. Casť ich tvorby sa viazala těs-
ně na talianske předlohy, část sa osamostatnila
a — na rozdiel od stupňuj úcej sa stagnácie v Ta-
liansku8 — nadobudla špecifické črty a překo-
nala významný rozkvet. Priaznivou pódou pre
rozšírenie medailérstva medzi širšie vrstvy boli
nemecké krajiny, rozdrobené na množstvo sa-
mostatných kniežatstiev, s hospodářsky silnými
a vplyvnými mestami. Z juhonemeckých miest
to boli predovšetkým Augsburg a Norimberg,
loading ...