DOI Artikel:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0078
74
Robert Dúbrauec, ihtstrácia z /cuRn/; M. A. Hvska,
Bieía ptť -na Vóbn, Foto M. Vesetp
deje a příběhy, naopak, záměrně potláčajú dra-
matické události a situácie. Neopakuje autorov
pohlad, ale předkládá čitatelovi svoju koncep-
ciu, aby ho obohatil o nový a iný zážitok. Vždy
mu ide o postihnutie podstaty, vcítenie sa do
ducha předlohy. Preto text sa mu stává iba zá-
mienkou, podnetom, inšpiráciou, ktorú pre-
vádza, stvárňuje na svoj obraz".^ Ak sa cha-
rakteristika vztahuje na Zmetákove ilustrácie
Ezopa, Shakespeara, Wilda/'O kde ešte len viac-
-menej naznačil svoje ilustrátorské záměry, tým
viac platí o dielach, ktoré už literárnym založe-
ním boli k týmto zámerom adekvátnejšie. Vý-
tvarné reakcie E. Zmetáka na obsah literárnych
předloh z kategorie slovesného dedičstva redu-
kuj ú potenciálně podněty na podstatný myšlien-
kový jav. Akoby ani nešlo o ilustrácie v pravom
slova zmysle, vrátane ich funkčnej zviazanosti
s knihou, ale o volný přejav, syntetizujúci
v jednotlivom grafickom liste výtvarnú před-
stavu obsahu. Právě touto polohou relativné
autonómnvch grafických interpretácií národ-
ných piesní, balád, rozprávok a pověstí vytvořil
E. Zmeták závažný príspevok vývinu slovenskej
knižnej ilustrácie.^' Aj R. Dúbravec (1924—1976)
inklinoval ako ilustrátor k tým slovesným zdro-
jom, ktoré vychádzajú obsahovo z uměleckého
bohatstva ludu: k jánošíkovskej tradicii, roz-
právkám, povestiam, ba aj k bylinám.^ Volba
techniky dřevořezu a farebného dřevořezu spo-
medzi vyjadřovacích prostriedkov poukazuje na
úsilie umelca překročit rámec obligátneho ilus-
tračného doprovodu, a podobné ako Zmeták, o-
bohatiť slovesný obsah spósobom čo najprimera-
nejším významu národnej tradicie. V Dúbrav-
com ilustrovaných knihách sa kombinuje přístup
funkčně viazaný na konkrétny příběh, povést
(na rozdiel od Zmetáka), s prístupom, ktorý zo-
všeobecňuje obsah tradicie vo volnějších výtvar-
ných transpozíciách, akoby syntetizujúcich záro-
veň slovesné, výtvarné i hudobné zdroje výrazu
(v duchu koncepcie Fullu). Zjednocujúcim čini-
telom výtvarného výrazu je dekorativně štyli-
zovaná skratka, sumarizuj úca dominantně myš-
lienkové podněty. .,Motivicky, i čo do výrazo-
vých prostriedkov a myšlienkového okruhu ob-
sahov je Robert Dúbravec pevne zakotvený
v domácej zemi, v odkaze slovenskej slovesnosti
a umenia, ktorý dověrně pozná, ku ktorému
získal hlboký vztah v prostředí, v ktorom tra-
dícia v autentických podobách přežila v pově-
domí".63
Žánrový register dalších ilustrátorov-grafikov
z tejto skupiny je menej špecializovaný, ale
podstatné všestrannější. Spoločným znakom
týchto i predošlých je úzká autorská vyhrane-
nosť prejavu, čo sa odráža v totožnosti ideových
i formových zámerov ilustračnej a volnej gra-
fickej tvorby. Spomedzi nich J. Szabó (1907;—;
1972) věnoval ilustrácii sústredenú pozornost na
rozhraní páťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Bolo to obdobie, keď sa spontánně přeorientoval
z maliarstva na grafiku, čo sa v ilustračnej
Robert Dúbrauec, ihtstrácia z /cuRn/; M. A. Hvska,
Bieía ptť -na Vóbn, Foto M. Vesetp
deje a příběhy, naopak, záměrně potláčajú dra-
matické události a situácie. Neopakuje autorov
pohlad, ale předkládá čitatelovi svoju koncep-
ciu, aby ho obohatil o nový a iný zážitok. Vždy
mu ide o postihnutie podstaty, vcítenie sa do
ducha předlohy. Preto text sa mu stává iba zá-
mienkou, podnetom, inšpiráciou, ktorú pre-
vádza, stvárňuje na svoj obraz".^ Ak sa cha-
rakteristika vztahuje na Zmetákove ilustrácie
Ezopa, Shakespeara, Wilda/'O kde ešte len viac-
-menej naznačil svoje ilustrátorské záměry, tým
viac platí o dielach, ktoré už literárnym založe-
ním boli k týmto zámerom adekvátnejšie. Vý-
tvarné reakcie E. Zmetáka na obsah literárnych
předloh z kategorie slovesného dedičstva redu-
kuj ú potenciálně podněty na podstatný myšlien-
kový jav. Akoby ani nešlo o ilustrácie v pravom
slova zmysle, vrátane ich funkčnej zviazanosti
s knihou, ale o volný přejav, syntetizujúci
v jednotlivom grafickom liste výtvarnú před-
stavu obsahu. Právě touto polohou relativné
autonómnvch grafických interpretácií národ-
ných piesní, balád, rozprávok a pověstí vytvořil
E. Zmeták závažný príspevok vývinu slovenskej
knižnej ilustrácie.^' Aj R. Dúbravec (1924—1976)
inklinoval ako ilustrátor k tým slovesným zdro-
jom, ktoré vychádzajú obsahovo z uměleckého
bohatstva ludu: k jánošíkovskej tradicii, roz-
právkám, povestiam, ba aj k bylinám.^ Volba
techniky dřevořezu a farebného dřevořezu spo-
medzi vyjadřovacích prostriedkov poukazuje na
úsilie umelca překročit rámec obligátneho ilus-
tračného doprovodu, a podobné ako Zmeták, o-
bohatiť slovesný obsah spósobom čo najprimera-
nejším významu národnej tradicie. V Dúbrav-
com ilustrovaných knihách sa kombinuje přístup
funkčně viazaný na konkrétny příběh, povést
(na rozdiel od Zmetáka), s prístupom, ktorý zo-
všeobecňuje obsah tradicie vo volnějších výtvar-
ných transpozíciách, akoby syntetizujúcich záro-
veň slovesné, výtvarné i hudobné zdroje výrazu
(v duchu koncepcie Fullu). Zjednocujúcim čini-
telom výtvarného výrazu je dekorativně štyli-
zovaná skratka, sumarizuj úca dominantně myš-
lienkové podněty. .,Motivicky, i čo do výrazo-
vých prostriedkov a myšlienkového okruhu ob-
sahov je Robert Dúbravec pevne zakotvený
v domácej zemi, v odkaze slovenskej slovesnosti
a umenia, ktorý dověrně pozná, ku ktorému
získal hlboký vztah v prostředí, v ktorom tra-
dícia v autentických podobách přežila v pově-
domí".63
Žánrový register dalších ilustrátorov-grafikov
z tejto skupiny je menej špecializovaný, ale
podstatné všestrannější. Spoločným znakom
týchto i predošlých je úzká autorská vyhrane-
nosť prejavu, čo sa odráža v totožnosti ideových
i formových zámerov ilustračnej a volnej gra-
fickej tvorby. Spomedzi nich J. Szabó (1907;—;
1972) věnoval ilustrácii sústredenú pozornost na
rozhraní páťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Bolo to obdobie, keď sa spontánně přeorientoval
z maliarstva na grafiku, čo sa v ilustračnej