DOI Artikel:
Dvořáková, Vlasta: Transfery z Kopíst
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0135
33
Adam v pe/cíe, deíaíř drojobraxtí. Foío J. Hampí
dvaja kňazi. Najma v tomto období totiž kňazi
hlásali, že modlitby a orodovania živých a milo-
dary za mrtvých pósobia podobné ako sviatosti,
že teda aj hostia podaná nehodným kňazom je
účinná sama osebe. Na význam eucharistickej
ikonografie ako vyslovené protihusitskej témy,
ktorú sme už predtým poznali na mnohých prí-
kladoch zo Slovenska, upozorňuje vo svojich
prácach A. Karlowska-Kamzowaý^
Pre předhusitská situáciu v oblasti Mostu je
charakteristický najma případ ikonografie ma-
lieb v Bedřichovom Světci. Ako ukázal Jakub
Vitovský,22 dali sa tamojší vladykovia zobrazit
ako účastníci výjavu s kňazom dvíhajúcim eu-
charistiu po obidvoch stranách triumfálneho
oblúka. Keďže sú tu nad pastofóriom navýše
zobrazení dvaja kňazi dvíhajúci spoločne kalich
t s hostiou, z ktorého vystupuje postava Krista-
-trpitel'a, javí sa táto nápadná frekvencia kňaz-
t skej ikonografie ako sujet vrcholné symptoma-
tický.
V šesfdesiatych rokoch 14. storočia, kam za-
radujeme maïby v Bedřichovom Světci, išlo
zatiaï v rovině ikonosféry len o ventilovanie
dlhého sporu medzi drobnou šlachtou a cirkvou
o obsadzovanie vlastnických patronátnych kos-
tolov. Výskyt opakovaného zobrazenia kňazov
a donátorov, t. j. vladyckých zadávatelov vý-
zdoby, teda presne zodpovedá danej historickej
situácii. Ikonografia je v tejto oblasti, od druhéj
polovice 14. storočia hospodářsky rýchlo sa roz-
víjajúcej, lapidárnym príkladom prenikania do-
bových vstupných mimovýtvarných prvkov do
samého uměleckého organizmu. Ikonografia tak
konkrétné dokládá, že umělecká štruktúra nie
je svět oddělený od dobovej sociálnej dynamiky,
ale naopak, že ide o systém interakcií. Zdá sa,
že právě nástěnné malby figurovali v danom
sociálno-historickom prostředí a súvislostiach
značné aktivně.
Situácia v oblasti Mostu, ako ukázal najma
B. Lůžek23 a ako dokladajú mapy v expozícii
Adam v pe/cíe, deíaíř drojobraxtí. Foío J. Hampí
dvaja kňazi. Najma v tomto období totiž kňazi
hlásali, že modlitby a orodovania živých a milo-
dary za mrtvých pósobia podobné ako sviatosti,
že teda aj hostia podaná nehodným kňazom je
účinná sama osebe. Na význam eucharistickej
ikonografie ako vyslovené protihusitskej témy,
ktorú sme už predtým poznali na mnohých prí-
kladoch zo Slovenska, upozorňuje vo svojich
prácach A. Karlowska-Kamzowaý^
Pre předhusitská situáciu v oblasti Mostu je
charakteristický najma případ ikonografie ma-
lieb v Bedřichovom Světci. Ako ukázal Jakub
Vitovský,22 dali sa tamojší vladykovia zobrazit
ako účastníci výjavu s kňazom dvíhajúcim eu-
charistiu po obidvoch stranách triumfálneho
oblúka. Keďže sú tu nad pastofóriom navýše
zobrazení dvaja kňazi dvíhajúci spoločne kalich
t s hostiou, z ktorého vystupuje postava Krista-
-trpitel'a, javí sa táto nápadná frekvencia kňaz-
t skej ikonografie ako sujet vrcholné symptoma-
tický.
V šesfdesiatych rokoch 14. storočia, kam za-
radujeme maïby v Bedřichovom Světci, išlo
zatiaï v rovině ikonosféry len o ventilovanie
dlhého sporu medzi drobnou šlachtou a cirkvou
o obsadzovanie vlastnických patronátnych kos-
tolov. Výskyt opakovaného zobrazenia kňazov
a donátorov, t. j. vladyckých zadávatelov vý-
zdoby, teda presne zodpovedá danej historickej
situácii. Ikonografia je v tejto oblasti, od druhéj
polovice 14. storočia hospodářsky rýchlo sa roz-
víjajúcej, lapidárnym príkladom prenikania do-
bových vstupných mimovýtvarných prvkov do
samého uměleckého organizmu. Ikonografia tak
konkrétné dokládá, že umělecká štruktúra nie
je svět oddělený od dobovej sociálnej dynamiky,
ale naopak, že ide o systém interakcií. Zdá sa,
že právě nástěnné malby figurovali v danom
sociálno-historickom prostředí a súvislostiach
značné aktivně.
Situácia v oblasti Mostu, ako ukázal najma
B. Lůžek23 a ako dokladajú mapy v expozícii