DOI Artikel:
Dvořáková, Vlasta: Transfery z Kopíst
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0134
32
Pruiý h,;*íec7!, Adama a Eut/, detaií pamouého cpkía.
Foto J. Hamp7
výjavov osobitným rámom imitujúcim vyřezá-
vánu lištu závěsného obrazu, zastávala funkciu
dvojdielneho doškového oltárneho retabula, čo
potvrdzujú málo zřetelné polopostavy svátcov,
tvoriace akoby výplň malovanej predely.
Učenie o zjavení Krista medzi mrtvými v pod-
světí, o ich vyslobodení a uvedení do raja málo
velký význam pre středověký výklad o posled-
ných veciach člověka, ktorý sa na začiatku
15. storočia stává znova aktuálnym. Akt zostú-
penia do pekla, jedna z najíažších teologických
otázok, to bol dogmatický problém prvej kate-
gorie, ďcdšie pp.w.ctMTH' litis medzi katoiikmi
a reformovanými; len od 18. storočia bol už
překonaný, lebo vóbec nezodpovedal moderné-
mu geografickému obrazu světa. ^
Ritus, v tomto případe liturgia, je predvá-
dzaný mýtus, a preto je, samozřejmé, úzká spä-
tost medzi obrazom Zostúpenia Krista do pekla
a eucharistiou. Úloha duchovného, prostředníka
medzi človekom a bohom, zaručovala kňazom
vysoké postavenie na súvekom spoločenskom
rebríčku. Avšak na konci vlády Václava IV.
išlo už len o jeho udržanie. Zmohutnelo spo-
chybňovanie spásonosnej úlohy církvi, vtedy už
obrovskej pontifikálnej monarchie, šíriacej svo-
ju moc okrem pozemskej domény aj na záhrob-
ně panstvo, podrobujúc duše mukám očistca
a poskytujúc za finančnú úhradu odpustky. Od-
mietanie očistca všetkými kacířskými hnutia-
mi — valdenskými, katarmi, albigenskými, ly-
onskými chudobnými a, prirodzene, aj teologic-
ky fundovanými husitmi — platilo za jeden
z hlavných bludov, lebo okrem iného popieralo
význam zádušia, spolahlivého prameňa cirkev-
ných príjmov. Očistec chápali husiti ako nástroj
svätokupectva, lebo bol už po stáročia politickou
zbraňou v rukách církvi. Z pozície zameranej
proti kacírom ho vyložil kopistským veriacim
putovný maliar, ktorý sa sem asi dostal z Pra-
hy v čase husitských búrok.
O středověkých nástěnných malbách sa vše-
obecné usudzuje, že mali didaktický program.
Charakter očistca býval v kázňach ilustrovaný
pomocou exempiel, príkladov, ukazujúcich jed-
nak tvrdost a rozmanitost trestov,^ zároveň
však poukazujúcich aj na nevyhnutnost včasnej
přípravy před smrtou, najmä pokáním v pašio-
vom velkonočnom týždni. Z toho badat, v akej
premyslenej vazbě komponoval maliar pašiový
cyklus a dva obrazy vzťahujúce sa na hriech
a spasenie. Fakt, že sa tendenčný poukaz na
očistec objavuje v našej nástennej malbě tak
skoro, ukazuje spolu s dalšími objavmi v šir-
šom okolí Mostu, do akej miery obrazové dó-
sledky súvekých ideových diskusií rátali s ohla-
som u dědinských farníkov.
Našu tézu o tendenčnom charaktere zobrazení
na kopistských transferoch podopiera frekven-
cia eucharistických tém v okolitých farských
kostoloch: v Tuchomyšli, Židoviciach a v Bed-
řichovom Světci, kde je spodobený eucharis-
tický Kristus ako obvykle v tesnej blízkosti pas
tofória alebo priamo na ňom celkom v duchu
súvekej ikonografie, nielen v kalichu s hostiou,
ktorý nesú ako obvykle an jeli, ale držia ho a]
Pruiý h,;*íec7!, Adama a Eut/, detaií pamouého cpkía.
Foto J. Hamp7
výjavov osobitným rámom imitujúcim vyřezá-
vánu lištu závěsného obrazu, zastávala funkciu
dvojdielneho doškového oltárneho retabula, čo
potvrdzujú málo zřetelné polopostavy svátcov,
tvoriace akoby výplň malovanej predely.
Učenie o zjavení Krista medzi mrtvými v pod-
světí, o ich vyslobodení a uvedení do raja málo
velký význam pre středověký výklad o posled-
ných veciach člověka, ktorý sa na začiatku
15. storočia stává znova aktuálnym. Akt zostú-
penia do pekla, jedna z najíažších teologických
otázok, to bol dogmatický problém prvej kate-
gorie, ďcdšie pp.w.ctMTH' litis medzi katoiikmi
a reformovanými; len od 18. storočia bol už
překonaný, lebo vóbec nezodpovedal moderné-
mu geografickému obrazu světa. ^
Ritus, v tomto případe liturgia, je predvá-
dzaný mýtus, a preto je, samozřejmé, úzká spä-
tost medzi obrazom Zostúpenia Krista do pekla
a eucharistiou. Úloha duchovného, prostředníka
medzi človekom a bohom, zaručovala kňazom
vysoké postavenie na súvekom spoločenskom
rebríčku. Avšak na konci vlády Václava IV.
išlo už len o jeho udržanie. Zmohutnelo spo-
chybňovanie spásonosnej úlohy církvi, vtedy už
obrovskej pontifikálnej monarchie, šíriacej svo-
ju moc okrem pozemskej domény aj na záhrob-
ně panstvo, podrobujúc duše mukám očistca
a poskytujúc za finančnú úhradu odpustky. Od-
mietanie očistca všetkými kacířskými hnutia-
mi — valdenskými, katarmi, albigenskými, ly-
onskými chudobnými a, prirodzene, aj teologic-
ky fundovanými husitmi — platilo za jeden
z hlavných bludov, lebo okrem iného popieralo
význam zádušia, spolahlivého prameňa cirkev-
ných príjmov. Očistec chápali husiti ako nástroj
svätokupectva, lebo bol už po stáročia politickou
zbraňou v rukách církvi. Z pozície zameranej
proti kacírom ho vyložil kopistským veriacim
putovný maliar, ktorý sa sem asi dostal z Pra-
hy v čase husitských búrok.
O středověkých nástěnných malbách sa vše-
obecné usudzuje, že mali didaktický program.
Charakter očistca býval v kázňach ilustrovaný
pomocou exempiel, príkladov, ukazujúcich jed-
nak tvrdost a rozmanitost trestov,^ zároveň
však poukazujúcich aj na nevyhnutnost včasnej
přípravy před smrtou, najmä pokáním v pašio-
vom velkonočnom týždni. Z toho badat, v akej
premyslenej vazbě komponoval maliar pašiový
cyklus a dva obrazy vzťahujúce sa na hriech
a spasenie. Fakt, že sa tendenčný poukaz na
očistec objavuje v našej nástennej malbě tak
skoro, ukazuje spolu s dalšími objavmi v šir-
šom okolí Mostu, do akej miery obrazové dó-
sledky súvekých ideových diskusií rátali s ohla-
som u dědinských farníkov.
Našu tézu o tendenčnom charaktere zobrazení
na kopistských transferoch podopiera frekven-
cia eucharistických tém v okolitých farských
kostoloch: v Tuchomyšli, Židoviciach a v Bed-
řichovom Světci, kde je spodobený eucharis-
tický Kristus ako obvykle v tesnej blízkosti pas
tofória alebo priamo na ňom celkom v duchu
súvekej ikonografie, nielen v kalichu s hostiou,
ktorý nesú ako obvykle an jeli, ale držia ho a]