DOI Artikel:
Biathová, Katarína: Pamiatková obnova kostola v Žípe
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0109
7
Pamiatková obnova kostola v Zipe
KATARINA BIATHOVÁ
Obnova kostola reformovanej ev. církvi v Zi-
pe* (okres Rimavská Sobota), realizovaná z ini-
ciativy Krajského pamiatkového střediska
v Banskej Bystrici v rokoch 1970—1977, patří
podnes medzi najvydarenejšie záchranné akcie
slovenskej pamiatkovej starostlivosti vóbec. Tá-
to skutočnosť nabáda k tomu, aby sme bližšie
preskúmali, z čoho vyplynul a v čom spočívá
tak jednoznačné dobrý výsledok, prečo táto
akcia ani z váčšieho časového odstupu nestráca
svoju podnetnosf pre pamiatkársku prax a na-
pokon, aké nové vedecké poznatky priniesla
pre dejepis výtvarného umenia.
Kostolík stojí na južnom ostrohu kopcov, kto-
ré sa týmto smerom zvažujú do kedysi bažina-
tej nížiny a tvoria prirodzenú hranicu medzi
ňou a severne položeným Gemerom. Táto stra-
tegicky významná poloha objektu, spolu so za-
chovanými zvyškami kamenného opevnenia
okolo neho^ dokazuje, že v minulosti slúžil aj
na obranné účely.
Svojím celkovým charakterom sa kostolík za-
raduje medzi tradičné produkty vidieckej sa-
králnej architektúry středověkého póvodu na
Slovensku. Súpis pamiatok kladie jeho vznik do
15. storočia a na základe archívnych zmienok
o existencii žípskej farnosti už v prvej polovici
14. storočia usudzuje, že ho postavili na zákla-
doch staršej, pravděpodobně románskej stavby.^
Kostolík má jednoduchá pozdížnu loď s dřeve-
ným malovaným stropom, osvetlenú tradičné
z južnej strany tromi ostrolukými oknami.
Z východu k nej prilieha přibližný štvorec sva-
tyně s nepravidelné trojbokým zakončením go-
tickej apsidy. Vo východnom a juhovýchodnom
múre sa zachovala dvojica štrbinových okien.
Tretie okno — povodně asi tiež štrbinové — si-
tuované v južnom múre neproporčne zvačšili
pravděpodobně v 16. storočí. V severnom múre
svatyně je vsadené záklenkové pastofórium naj-
ranejšieho typu s primitivné tesaným krížom,
prečnievajúcim cez vrchnú část kamenného
ostenia.
Pri jednej z mladších úprav, keď kostol už
nebol v rukách katolíkov, sa zamurovaním
triumfálneho oblúka sústredila bohoslužba do
lodě. Do středu jej čelnej — východnej — steny
umiestnili kazateïnicu a po obvode ostatných
troch vybudovali dřevený malovaný chór, ty-
pický pre rustikálně protestantské chrámy
v strednej Europe. Novodobého póvodu sú
i dřevené predsiene južného a západného por-
tálu. Západná predsieň spojila kostol s dřeve-
nou zvonicou, postavenou okolo polovice 18.
storočia v hlavnej osi budovyý
V čase před začatím akcie sa celý objekt na-
chádzal v nanajvýš spustnutom stave. Najžalost-
nejší pohfad poskytovala svátyňa, kde krov
prehnil, koruna múrov sa zosypala a murivo sa
drobilo na dotyk ruky. Vlhkost rozrušila omiet-
ky a v miestach, kde opadali iba mladšie vrstvy,
sa vynořili fragmenty středověkých malova-
ných figúr. Havarijný stav tejto časti kostola
a skutočnosť, že obnažené nástěnné malby moh-
li uniknúť istej skaze iba za předpokladu urých-
leného zastavenia rozkladného procesu boli pre
banskobystrické pamiatkové středisko pohnút-
kou na rozprúdenie záchrannej akcie.
Pamiatková obnova kostola v Zipe
KATARINA BIATHOVÁ
Obnova kostola reformovanej ev. církvi v Zi-
pe* (okres Rimavská Sobota), realizovaná z ini-
ciativy Krajského pamiatkového střediska
v Banskej Bystrici v rokoch 1970—1977, patří
podnes medzi najvydarenejšie záchranné akcie
slovenskej pamiatkovej starostlivosti vóbec. Tá-
to skutočnosť nabáda k tomu, aby sme bližšie
preskúmali, z čoho vyplynul a v čom spočívá
tak jednoznačné dobrý výsledok, prečo táto
akcia ani z váčšieho časového odstupu nestráca
svoju podnetnosf pre pamiatkársku prax a na-
pokon, aké nové vedecké poznatky priniesla
pre dejepis výtvarného umenia.
Kostolík stojí na južnom ostrohu kopcov, kto-
ré sa týmto smerom zvažujú do kedysi bažina-
tej nížiny a tvoria prirodzenú hranicu medzi
ňou a severne položeným Gemerom. Táto stra-
tegicky významná poloha objektu, spolu so za-
chovanými zvyškami kamenného opevnenia
okolo neho^ dokazuje, že v minulosti slúžil aj
na obranné účely.
Svojím celkovým charakterom sa kostolík za-
raduje medzi tradičné produkty vidieckej sa-
králnej architektúry středověkého póvodu na
Slovensku. Súpis pamiatok kladie jeho vznik do
15. storočia a na základe archívnych zmienok
o existencii žípskej farnosti už v prvej polovici
14. storočia usudzuje, že ho postavili na zákla-
doch staršej, pravděpodobně románskej stavby.^
Kostolík má jednoduchá pozdížnu loď s dřeve-
ným malovaným stropom, osvetlenú tradičné
z južnej strany tromi ostrolukými oknami.
Z východu k nej prilieha přibližný štvorec sva-
tyně s nepravidelné trojbokým zakončením go-
tickej apsidy. Vo východnom a juhovýchodnom
múre sa zachovala dvojica štrbinových okien.
Tretie okno — povodně asi tiež štrbinové — si-
tuované v južnom múre neproporčne zvačšili
pravděpodobně v 16. storočí. V severnom múre
svatyně je vsadené záklenkové pastofórium naj-
ranejšieho typu s primitivné tesaným krížom,
prečnievajúcim cez vrchnú část kamenného
ostenia.
Pri jednej z mladších úprav, keď kostol už
nebol v rukách katolíkov, sa zamurovaním
triumfálneho oblúka sústredila bohoslužba do
lodě. Do středu jej čelnej — východnej — steny
umiestnili kazateïnicu a po obvode ostatných
troch vybudovali dřevený malovaný chór, ty-
pický pre rustikálně protestantské chrámy
v strednej Europe. Novodobého póvodu sú
i dřevené predsiene južného a západného por-
tálu. Západná predsieň spojila kostol s dřeve-
nou zvonicou, postavenou okolo polovice 18.
storočia v hlavnej osi budovyý
V čase před začatím akcie sa celý objekt na-
chádzal v nanajvýš spustnutom stave. Najžalost-
nejší pohfad poskytovala svátyňa, kde krov
prehnil, koruna múrov sa zosypala a murivo sa
drobilo na dotyk ruky. Vlhkost rozrušila omiet-
ky a v miestach, kde opadali iba mladšie vrstvy,
sa vynořili fragmenty středověkých malova-
ných figúr. Havarijný stav tejto časti kostola
a skutočnosť, že obnažené nástěnné malby moh-
li uniknúť istej skaze iba za předpokladu urých-
leného zastavenia rozkladného procesu boli pre
banskobystrické pamiatkové středisko pohnút-
kou na rozprúdenie záchrannej akcie.