DOI Artikel:
Cidlinská, Libuša: Oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici z dielne Pavla z Levoče
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0143
41
Oltář sv. Barbory v Banskej Bystrici
z dielne Pavla z Levoče
LIBUSA CIDLINSKÁ
Bohatí mešfania Banskej Bystrice, ktorí na-
dobudli majetky najma z výnosu tažby rúd
v okolitých horách, začínajú v sedemdesiatych
rokoch 15. storočia zakladať kaplnky pri far-
skom kostole P. Márie. Jedným z nich bol
Niclas Plath, zakladatel' kaplnky sv. Barbory
pri severnej stene chrámového dvojlodiaJ Pá-
pežská odpustková listina z roku 1477 spomína
už postavená, avšak dosial' nevysvátenú kapln-
ku sv. Barbory a sv. Jeronýma na boku farské-
ho kostola a ako jej patrona uvádza Juraja
Kegela, Plathovho žata. Na menze tejto kaplnky
podnes stojí středověký křídlový oltář s posta-
vami P. Márie, sv. Hieronyma a sv. Barbory
v arche, podïa nápisu na rube křídla dokon-
čený roku 1509.-
Oltár sv. Barbory patří k najvýpravnejším
slovenským retabulám, kde hlavný komponent
umeleckej zložky tvoří monumentálna a dekora-
tívna rezba.3 Sochárska výzdoba sa uplatňuje
nielen v skrini, ale aj v predele, na vnútorných
stranách krídiel a v nadstavci; malbě ostali iba
zadné plochy krídiel. V súlade so sochárskou
zložkou je aj dekoratívna řezba, ktorá organicky
dopíňa architektúru skrine a nadstavec.
Posledně reštaurovanie^ v rokoch 1966—1975
bolo velmi zdíhavé a prácne, vzhladom na roz-
siahle neodborné zásahy v minulosti, aktívny
červotoč a nepriaznivé okolnosti vyvolané po-
žiarom kostola roku 1761. Umožnilo presnejšie
vymedziť vztahy jednak k dielu Majstra Pavla
z Levoče a jednak k miestnej tvorbě, lebo v li-
teratúre sa vždy poukazovalo na spoločné znaky
a vztahy k hlavnému oltářů vo farskom kostole
sv. Jakuba v Levoči.
Ak obidva oltáře porovnáme, banskobystrický
vyzerá ako zmenšený a zjednodušený předobraz
levočského, pričom berieme do úvahy aj to, že
oltář sv. Barbory bol určený pre poměrně malú
a nízku kaplnku v porovnaní so svátyňou v Le-
voči. Avšak do daného prostredia zapadá citlivo
volenými proporciami právě tak harmonicky
ako levočský. Stupňovité pátky prípor poznáme
na predelách dalších troch oltárov z Pavlovej
dielne, a to na hlavnom oltáři a na oltáři sv.
Mikuláša v Levoči a na hlavnom oltáři sv. Ju-
raja v Spišskej Sobotě. Dalšími zhodne rieše-
nými motívmi sú napr. prípory prerastajúce
organicky do archy, lišta z prepletaných prútov
na spodnej časti predely, baldachýn z preple-
taných fiál v skrini, ktorej krycia doska vybieha
v střede mierne do špičky a opátovne ju zdobí
rotujúci úponok. Konzoly pod P. Máriou a sv.
Jánom opakujú prelamované vyřezávané koše
po stranách levočskej predely. Tiež zadná strana
bystrickej archy a predely je starostlivo vypra-
covaná a naznačuje architektonické členenie.
Velmi podobné sú aj baldachýny nad reliéf mi
krídiel. Všetky oltáře z Pavlovej dielne majú na
spodnej časti skrine soklík; bystrický sa neza-
choval, avšak o jeho póvodnej existencii svedčia
stopy v dolnej časti skrine. Bol zrejme natofko
červotočom zničený, že pri reštaurovaní před pr-
vou světovou vojnou sa nepokúsili o jeho ob-
novu a nestalo sa tak ani pri poslednom reštau-
rovaní.
Oltář sv. Barbory v Banskej Bystrici
z dielne Pavla z Levoče
LIBUSA CIDLINSKÁ
Bohatí mešfania Banskej Bystrice, ktorí na-
dobudli majetky najma z výnosu tažby rúd
v okolitých horách, začínajú v sedemdesiatych
rokoch 15. storočia zakladať kaplnky pri far-
skom kostole P. Márie. Jedným z nich bol
Niclas Plath, zakladatel' kaplnky sv. Barbory
pri severnej stene chrámového dvojlodiaJ Pá-
pežská odpustková listina z roku 1477 spomína
už postavená, avšak dosial' nevysvátenú kapln-
ku sv. Barbory a sv. Jeronýma na boku farské-
ho kostola a ako jej patrona uvádza Juraja
Kegela, Plathovho žata. Na menze tejto kaplnky
podnes stojí středověký křídlový oltář s posta-
vami P. Márie, sv. Hieronyma a sv. Barbory
v arche, podïa nápisu na rube křídla dokon-
čený roku 1509.-
Oltár sv. Barbory patří k najvýpravnejším
slovenským retabulám, kde hlavný komponent
umeleckej zložky tvoří monumentálna a dekora-
tívna rezba.3 Sochárska výzdoba sa uplatňuje
nielen v skrini, ale aj v predele, na vnútorných
stranách krídiel a v nadstavci; malbě ostali iba
zadné plochy krídiel. V súlade so sochárskou
zložkou je aj dekoratívna řezba, ktorá organicky
dopíňa architektúru skrine a nadstavec.
Posledně reštaurovanie^ v rokoch 1966—1975
bolo velmi zdíhavé a prácne, vzhladom na roz-
siahle neodborné zásahy v minulosti, aktívny
červotoč a nepriaznivé okolnosti vyvolané po-
žiarom kostola roku 1761. Umožnilo presnejšie
vymedziť vztahy jednak k dielu Majstra Pavla
z Levoče a jednak k miestnej tvorbě, lebo v li-
teratúre sa vždy poukazovalo na spoločné znaky
a vztahy k hlavnému oltářů vo farskom kostole
sv. Jakuba v Levoči.
Ak obidva oltáře porovnáme, banskobystrický
vyzerá ako zmenšený a zjednodušený předobraz
levočského, pričom berieme do úvahy aj to, že
oltář sv. Barbory bol určený pre poměrně malú
a nízku kaplnku v porovnaní so svátyňou v Le-
voči. Avšak do daného prostredia zapadá citlivo
volenými proporciami právě tak harmonicky
ako levočský. Stupňovité pátky prípor poznáme
na predelách dalších troch oltárov z Pavlovej
dielne, a to na hlavnom oltáři a na oltáři sv.
Mikuláša v Levoči a na hlavnom oltáři sv. Ju-
raja v Spišskej Sobotě. Dalšími zhodne rieše-
nými motívmi sú napr. prípory prerastajúce
organicky do archy, lišta z prepletaných prútov
na spodnej časti predely, baldachýn z preple-
taných fiál v skrini, ktorej krycia doska vybieha
v střede mierne do špičky a opátovne ju zdobí
rotujúci úponok. Konzoly pod P. Máriou a sv.
Jánom opakujú prelamované vyřezávané koše
po stranách levočskej predely. Tiež zadná strana
bystrickej archy a predely je starostlivo vypra-
covaná a naznačuje architektonické členenie.
Velmi podobné sú aj baldachýny nad reliéf mi
krídiel. Všetky oltáře z Pavlovej dielne majú na
spodnej časti skrine soklík; bystrický sa neza-
choval, avšak o jeho póvodnej existencii svedčia
stopy v dolnej časti skrine. Bol zrejme natofko
červotočom zničený, že pri reštaurovaní před pr-
vou světovou vojnou sa nepokúsili o jeho ob-
novu a nestalo sa tak ani pri poslednom reštau-
rovaní.