Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 42
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0144
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
42

Po skončení rozsiahlych restaurátorských
práč, ktoré oltářů vrátili jeho póvodný vzhfad,
sa ukázalo, že za autora návrhu na oltář, stře-
dověkého ,,Visierungu", možno na základe ana-
logií s výstavbou levočského hlavného oltára
pokládat Ma j stra Pavla.
Předpokládáme, že Majster Pavol svoju čin-
nost na Slovensku začal v Banskej Bystrici, kam
ho so všetkou pravdepodobnosťou povolal Ján
Thurzo. Tento podnikatel! a majitel' bani pochá-
dzajúci zo spišskej obchodníckej rodiny žil v po-
slednej tretine 15. storočia dlhší čas v Krakove
a bol tiež členom tamojšej mestskej komisie,
ktorá dozerala na prácu na Stossovom oltáři
Smrti P. Márie pre krakovský Mariánsky kos-
tol.5 Vzhfadom na dověrná znalost tohto krakov-
ského oltára, ktorá sa často v Pavlovom diele
přej a vu je, předpokládáme, že Pavol istý čas
v Stossovej krakovskej dielni pracoval a že tam
ho Thurzo poznal. Začiatkom deváťdesiatych
rokov 15. storočia sa Thurzo usadil v Banskej
Bystrici, kde spolu s Fuggerovcami založili
prosperujácu banskú spoločnost na tažbu a
spracovanie médi. V tom období sa v Banskej
Bystrici zapodievali otázkou nového hlavného
oltára pre městský farský kostol P. Márie.
Podlá tradicie, ktorá nebola dosiaf archívně do-
ložená, tento hlavný oltář — takisto oltář Smrti
P. Márie — vytvořil Majster Pavol. Oltář sa stal
obeťou velkého požiaru chrámu roku 1761. Ak
bol jeho autorom skutočne Pavol, znamenalo by
to, že koncom 15. storočia musel už v Banskej
Bystrici pracovat. Bolo by teda len prirodzené,
že jeho přítomnost využila aj Plathova rodina
a objednala u něho oltář pre rodinná kaplnku.
Bystrická archa je oproti levočskej ovefa
plytšia. Jej tri sochy, štíhle postavy realizované
vo vysokom reliéfe, vykazuj ú výrazná vertikál-
nu tendenciu. V porovnaní s levočskými riasenie
odevov je plošnejšie, plytšie a priliehavejšie.
Ak porovnáme madonu z levočského hlavného
oltára s bystřičkou, levočská má plnšiu, okrá-
hlejšiu tvář a v tele je silnejšia; vlasy, ruky,
ráška na vlasoch sá modelované rovnakým
spôsobom. V Banskej Bystrici je však ráška
velmi dlhá^ a vytvára oblákový záhyb pridr-
žiavaný lávou rukou Ježiška, odkial spadá, za-
končená ušnicou, před lává nožičku. Tvář bys-

trickej madony je užšia, s o vela vyšším čelom,
proti levočskej je zduchovnená natolko, že do-
stává výraz určitej manieristickej blazeovanos-
ti. Teličko dieťafa je až na niektoré drobnosti
stvárnené takisto ako v Levoči. Podlá názoru
Ewy Trajdosovej^ modelácia obličaja bystrickej
madony je velmi příbuzná modelácii tváře P.
Márie na reliéfe Kladenie do hrobu na Marián-
skom oltáři v Krakove.
Rácho levočskej madony je naskládané do
ovefa bohatších a vyšších záhybov, povrch po-
stavy je rozčleněný ovela plastickejšie, čím zís-
kává zdanie plného objemu, šířky aj monumen-
tality. Drapéria plášfa bystrickej madony je po-
koj nej šia, jeho spodný okraj dvíhajá dvaja an-
jelíci do velkých dekoratívnych záhybov ušni-
cového tvaru. Podobné ako v Levoči, aj bystric-
ká madona stojí na polmesiaci, ktorého perso-
nifikovaná tvář leží na podlahe. Niektoré mo-
delačné prvky, ktoré sa uplatňujá na bystrickej
soche, sa objavujá na madone hlavného oltára
sv. Vavrinca v Hrabušiciach z druhého desať-
ročia 16. storočia. Je to příbuzná celková mode-
lácia tváře, prameň stočených vlasov pod pra-
vicou madony, dlhá ráška končiaca pod chrbá-
tom dieťafa a podobná modelácia spodnej časti
plášťa.
Sv. Hieronym s levom má výrazné modelova-
né starecké ruky aj obličaj, blízké jednak sv.
Jakubovi zo skrine hlavného oltára, jednak pas-
tierovi s klobákom zo skupiny Narodenia v Le-
voči. Rácho je také isté ako na Pavlovej soche
levočského sv. Jána Almužníka z oltára sv. Mi-
kuláša; poměrně tesne sleduje tvar těla, iba
vpředu nad pokrčeným kolenom sa skládá do
lomených miskovitých záhybov. V Levoči starec
sv. Ján pridržiava lavicou, v ktorej drží mešec,
spodný okraj plášťa tak, že vytvára velká pre-
hrnutá ušnicu, spósobujácu dynamické nepravi-
delné nakrčenie pri pravom kolene. Předpoklá-
dáme, že Pavol, ktorý velmi často pracoval
podlá předloh, najčastejšie podlá Dárerovej
grafiky, vychádzal pri bystrickej aj levočskej
postave z Dárerovho listu z roku 1492 Sv. Hie-
ronym vyťahuje levovi třň. E. Trajdosová^ po-
ukazuje na to, že hlava bystrického svátca je
příbuzná tomu istému světcovi v jednom cvikli
Mariánského oltára v Krakove.
loading ...