DOI Artikel:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0069
65
Slovenské knižné nmenie
a ilustrácia 1948—1985
MARIÁN VESELÝ
Knižné umenie a ilustrácia získali Februárom
1948 základné spoločenské předpoklady, aby
predchádzajúce sporadické individuálně úsilia
prerástli postupné na spontánně konštituova-
nie sa špeciálneho výtvarného odvetvia. Vznik
organizovanéj vydavateïskej činnosti,! rozvoj
uměleckého školstva a s tým spojený prílev
nových tvořivých sil,2 velkorysá spoločenská
objednávka a tomu zodpovedajúce edičné prog-
ramy, to všetko boli závažné stimuly výtvarnej
spolupráce v knižnej tvorbě. Ak predchádzajúci
vývin v tejto oblasti charakterizoval ojedinělý
výskyt výtvarné riešených edícií^ a poměrně
úzký priestor pre uplatnenie takisto len ojedi-
nělých autorských koncepci!,^ v nových pod-
mienkach dochádza k rozmachu podloženému
tvořivým úsilím umelcov viacerých generačných
vrstiev, v diferencovaných polohách výtvarných
prejavov. Vznikajú předpoklady na komplexně
riešenie knihy ako slovesno-výtvarného artefak-
tu. Hoci nie bezprostredne po vzniku priazni-
vých podmienok, postupné sa formujú názory
a kritériá pojmu kráska Vzniká možnost,
v edičnej praxi optimálna, harmonicky zladif
edičný záměr s naturelom prejavu výtvarného
spolupracovníka, čo sa odráža vo vyššom stupni
adekvátnosti ilustrátorských poloh. Úsilie pře-
konat jednostrannost přístupu vo výtvarnom
riešení knižných vydaní nachádza živnú pódu
v možnosti ncobmedziť výtvarné zásahy v knihe
na doplňuj úce ilustrácie, ale riešiť knihu ako
syntézu slovesnej, výtvarnej a polygrafickej
zložky, pričom pod výtvarnou zložkou rozumie-
me všetky výtvarné zásahy v knihe, vrátane
grafickej úpravy a umeleckej ilustrácie.
Pofebruárový vývin, v rámci všestranného
spoločenského rozmachu, otvoril cestu rozvojů
knižného umenia a ilustrácii na báze programo-
vitého úsilia. Výsledky predchodcov a priekop-
níkov sa nestratili v tomto procese. Boli to právě
umělci zo staršej výtvarnej generácie, ktorých
činnost bola v nových podmienkach východis-
kům pri utváraní novších koncepcií v oblasti
knižnej kultúry. Kontinuitu s predchádzajúcim
vývinom udržiavali výtvarní umělci zakladatel-
skej generácie Martin Benka, Eudovít Fulla, ale
aj ďalší, ktorí na základe dovtedajšej praxe boli
najpřipravenější plnit tvořivé úlohy v knižnej
tvorbě. Keď k odhodlaniu výtvarníkův pristúpili
aj priaznivé objektivně spoločenské předpokla-
dy, vývin knižného umenia a ilustrácie mohol
intenzívně směrovat od polohy příležitostných
výtvarných práč v knižnej tvorbě k dokonalým
výsledkom úsilia o krásnu knihu. Nie náhodou
na prahu tohto vývinu figuruje pôsobenie M.
Benku (1888—1971). Teho zakladatelský význam
pri formovaní slovenského moderného výtvar-
ného výrazu zasiahol aj do oblasti spolupráce
v knižnej kultúre. Benkova ideová orientácia
na obsah uměleckých diel, motivovaná úsilím
o národný výraz a svojráznou typológiou ludo-
vých postáv, úzko korešpondovala s dobovým
kritériom ludovosti a zakotvenosti tvorby v tra-
díciách národného svoj rázu. Benkova komorná
i monumentálna maliarska tvorba spolu s ilus-
tračnou tvorbou sú jediným celkom inšpiro-
vaným z totožných ideových zdroj ov a zame-
raným na spoločný program. Výtvarnú inter-
pretáciu idey slovenské j zeme a člověka hladá
rovnako vo vztahu k maliarskemu námětu, ako
Slovenské knižné nmenie
a ilustrácia 1948—1985
MARIÁN VESELÝ
Knižné umenie a ilustrácia získali Februárom
1948 základné spoločenské předpoklady, aby
predchádzajúce sporadické individuálně úsilia
prerástli postupné na spontánně konštituova-
nie sa špeciálneho výtvarného odvetvia. Vznik
organizovanéj vydavateïskej činnosti,! rozvoj
uměleckého školstva a s tým spojený prílev
nových tvořivých sil,2 velkorysá spoločenská
objednávka a tomu zodpovedajúce edičné prog-
ramy, to všetko boli závažné stimuly výtvarnej
spolupráce v knižnej tvorbě. Ak predchádzajúci
vývin v tejto oblasti charakterizoval ojedinělý
výskyt výtvarné riešených edícií^ a poměrně
úzký priestor pre uplatnenie takisto len ojedi-
nělých autorských koncepci!,^ v nových pod-
mienkach dochádza k rozmachu podloženému
tvořivým úsilím umelcov viacerých generačných
vrstiev, v diferencovaných polohách výtvarných
prejavov. Vznikajú předpoklady na komplexně
riešenie knihy ako slovesno-výtvarného artefak-
tu. Hoci nie bezprostredne po vzniku priazni-
vých podmienok, postupné sa formujú názory
a kritériá pojmu kráska Vzniká možnost,
v edičnej praxi optimálna, harmonicky zladif
edičný záměr s naturelom prejavu výtvarného
spolupracovníka, čo sa odráža vo vyššom stupni
adekvátnosti ilustrátorských poloh. Úsilie pře-
konat jednostrannost přístupu vo výtvarnom
riešení knižných vydaní nachádza živnú pódu
v možnosti ncobmedziť výtvarné zásahy v knihe
na doplňuj úce ilustrácie, ale riešiť knihu ako
syntézu slovesnej, výtvarnej a polygrafickej
zložky, pričom pod výtvarnou zložkou rozumie-
me všetky výtvarné zásahy v knihe, vrátane
grafickej úpravy a umeleckej ilustrácie.
Pofebruárový vývin, v rámci všestranného
spoločenského rozmachu, otvoril cestu rozvojů
knižného umenia a ilustrácii na báze programo-
vitého úsilia. Výsledky predchodcov a priekop-
níkov sa nestratili v tomto procese. Boli to právě
umělci zo staršej výtvarnej generácie, ktorých
činnost bola v nových podmienkach východis-
kům pri utváraní novších koncepcií v oblasti
knižnej kultúry. Kontinuitu s predchádzajúcim
vývinom udržiavali výtvarní umělci zakladatel-
skej generácie Martin Benka, Eudovít Fulla, ale
aj ďalší, ktorí na základe dovtedajšej praxe boli
najpřipravenější plnit tvořivé úlohy v knižnej
tvorbě. Keď k odhodlaniu výtvarníkův pristúpili
aj priaznivé objektivně spoločenské předpokla-
dy, vývin knižného umenia a ilustrácie mohol
intenzívně směrovat od polohy příležitostných
výtvarných práč v knižnej tvorbě k dokonalým
výsledkom úsilia o krásnu knihu. Nie náhodou
na prahu tohto vývinu figuruje pôsobenie M.
Benku (1888—1971). Teho zakladatelský význam
pri formovaní slovenského moderného výtvar-
ného výrazu zasiahol aj do oblasti spolupráce
v knižnej kultúre. Benkova ideová orientácia
na obsah uměleckých diel, motivovaná úsilím
o národný výraz a svojráznou typológiou ludo-
vých postáv, úzko korešpondovala s dobovým
kritériom ludovosti a zakotvenosti tvorby v tra-
díciách národného svoj rázu. Benkova komorná
i monumentálna maliarska tvorba spolu s ilus-
tračnou tvorbou sú jediným celkom inšpiro-
vaným z totožných ideových zdroj ov a zame-
raným na spoločný program. Výtvarnú inter-
pretáciu idey slovenské j zeme a člověka hladá
rovnako vo vztahu k maliarskemu námětu, ako